Z pôvodných pomenovaní Zakuleza a neskôr Zakolcha bol odvodený slovenský názov Skalica, ako aj nemecký názov Skalitz.

V 13. storočí bola Skalica držiavou grófov zo Svätého Jura a Pezinku, a bola osídlená vinohradníckym obyvateľstvom. V 14. storočí sa Skalica premenila na slobodnú trhovú osadu a v roku 1372 získala status slobodného kráľovského mesta s úplnou samosprávou, právom meča a mestskými hradbami.

Obyvatelia Skalice, známi ako skaličania, boli považovaní za výborných remeselníkov a vinohradníkov. V 17. storočí vznikli rôzne cechy, vrátane obuvníkov, súkenníkov, krajčírov, mydlárov a sviečkárov. Právo usporiadať každoročne až osem jarmokov prispelo k rozvoju remesiel v meste.

Hoci stavovské povstania, požiare a epidémie v 17. storočí spomalili rozvoj mesta, Skalica dokázala odolať viacerým ničivým vpádom vďaka svojim mestským hradbám. Obdobie rastu a prosperity pokračovalo aj na konci 18. a v 19. storočí, keď boli vybudované garbiareň a chemická továreň a došlo k rozvoju súkenníctva.

Skalica sa v druhej polovici 19. storočia stala jedným z centier slovenského národného života. Boli tu založené rôzne spolky a vychádzali tu noviny a časopisy. Vytvorená bola tiež železničná linka do Bratislavy a Moravy. V 20. storočí sa Skalica stala významným centrom polygrafie.

Významným symbolom Skalice je románska rotunda svätého Juraja, pravdepodobne postavená v 12. storočí ako hradný kostolík. Jej architektúra sa nadväzuje na staršie české a moravské stavby a bola viackrát upravovaná a prestavaná, najmä v 15. a 17. storočí.

Zaujímavosťou mesta sú aj zachovalé zvyšky mestských hradieb vybudovaných po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto. Mestské hradby mali štyri brány, z ktorých najvýznamnejšia bola Holíčska a Strážnická.

Centrálnym bodom námestia je farský kostol svätého Michala, gotický rímsko-katolícky kostol postavený po roku 1372, ktorý prešiel mnohými prestavbami a opravami. Okrem toho sa na námestí nachádza aj kaplnka – karner svätej Anny z 15. storočia.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie kostoly a kláštory, vrátane evanjelického kostola a kláštora postavených v polovici 17. storočia a kláštora paulínov postaveného v rokoch 1715 až 1725. Súčasný evanjelický kostol v Skalici je vynikajúcou ukážkou klasicistického slohu s prvkami baroka, postavený v roku 1796.

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky patrí klasicistická kalvária z roku 1823, Mariánsky stĺp na námestí a budova synagógy, ktorá je súčasťou mestských hradieb.

Medzi pozoruhodné svetské stavby patrí neskororenesančná radnica z prvej tretiny 17. storočia, na ktorú bol v druhej polovici 19. storočia pristavané poschodie s klasicistickou fasádou. Na námestí sa nachádza aj Gvadányiho kúria, dnes mestská knižnica, a niekoľko meštianskych domov.

Jednou z najkrajších stavieb v meste je secesná budova kultúrneho domu, kde sídli Záhorské múzeum. Táto budova, postavená v roku 1905 podľa návrhu S. Jurkoviča, je jednou z najoriginálnejších na Slovensku.

Vinohradníctvo bolo už od stredoveku neoddeliteľnou súčasťou života Skaličanov, a preto by mal každý návštevník Skalice ochutnať známe červené víno – Skalický rubín. Mesto je obklopené vinohradmi s pozoruhodnými vinohradníckymi domčekmi a vinnými pivnicami. Počas posedení v Skalici by nemal chýbať ani sladká špecialita – skalický trdelník.

V blízkosti Skalice, iba päť kilometrov od mesta, sa nachádza rekreačná oblasť Zlatnícka dolina s letným kúpaliskom a sieťou upravených lesných chodníkov. Na hranici s Českou republikou sa nachádza Baťov kanál, ďalšie zaujímavé turistické miesto.