Malebná obec Bodíky, známa aj pod maďarským názvom Nagybodak, s počtom obyvateľov sotva presahujúcim dve stovky, leží na pravom brehu prívodného dunajského kanála.

Z histórie Bodíkov

Prvý záznam o tejto dedine sa datuje do roku 1245, kedy sa spomína pod názvom Bodak. V priebehu storočí sa obec rozvinula okolo brodu s mýtnym miestom, čo naznačuje jej neskoršie pomenovanie Wamosbodak. Kedysi patrila k poddanským dedinám Prešporského hradu a až do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie bola súčasťou majetkov Pálffyovcov.

Život v obci

Obyvatelia Bodíkov sa tradične živili chovom dobytka, rybárstvom a mlynárstvom. Na poliach okolo obce rástla známa kapusta a bohaté sady dávali sladké ovocie. Mlynárska tradícia bola v obci silná, čo dokazuje až 14 mlynov fungujúcich v roku 1881 na hlavnom prúde Dunaja. Ich koniec nastal v roku 1926, keď ničivá ľadová triešť prinútila roľníkov prejsť na moderné parné a elektrické valcové mlyny.

Lodné mlyny ako svedkovia minulosti

Lodné mlyny predstavujú unikátnu technickú pamiatku regiónu pod Dunajom. Prvé zmienky o nich pochádzajú z roku 1379, avšak ich existencia sa predpokladá ešte skôr. Ich vrcholné obdobie sa datuje do druhej polovice 19. storočia. Uhorský polyhistor Matej Bel o nich zaznamenal pozoruhodný opis, ktorý poukazuje na vplyv ich činnosti na okolitú prírodu.

Ľudová architektúra a povodeň

Do roku 1965 boli Bodíky známe aj vďaka tradičným stavbám ľudovej architektúry, ktoré sa pýšili charakteristickými hlinenými domami. Pred domami stáli pece na pečenie chleba, pri rieke zasa rybárske chaty z trstiny. Bohužiaľ, veľká povodeň v tom istom roku značne poškodila alebo úplne zničila mnohé z týchto objektov. Dnes je jedinou sakrálnou pamiatkou v obci kostol postavený v roku 1996.

Prírodné bohatstvo okolia Bodíkov

Okrem bohatej histórie sa obec môže pochváliť aj prírodným bohatstvom. V blízkosti Bodíkov sa rozprestiera prírodná pamiatka Kráľovská lúka, ktorá chráni vzácne vodné a močiarne ekosystémy. V národnej prírodnej rezervácii Ostrov orliaka morského sa ukrýva jediné hniezdisko tohto dravca v strednej Európe, a je domovom pre ďalšie vzácne druhy vtákov. Obec, ktorá od roku 1948 nesie svoj slovenský názov, bola v minulosti časťou Horného Baru, a dnes si uchováva svoje miesto na mape Slovenska.