Terén tejto oblasti, ktorý sa rozkladá medzi riekami Váh a Dudváh, je charakterizovaný deniveláciami terénu s nadmorskými výškami medzi 120 až 122 metrami. Obec je pretínaná potokom Derňa. Ten pôvodne tvoril jedno z ramien rieky Váh.

Administratívnu štruktúru obce tvoria dve katastrálne územia – Gáň a Brakoň. V roku 1957 došlo k zlúčeniu týchto katastrálnych obcí do jednej pod názvom Brakoňská Gáň. Po odporoch obyvateľstva bol v roku 1960 vrátený pôvodný názov obce – Gáň.

História obce Gáň je úzko spojená so zoborskými listinami z roku 1111 a 1113, ktoré sú považované za najstaršie zachovalé dokumenty na Slovensku. Etymologické výskumy naznačujú, že názov obce Gáň pochádza zo slovanského mena “Gan”, ktorého korene sú v bulharskom jazyku.

V roku 1113, keď bol vytvorený prvý písomný záznam o obci, bol Gáň rozdelený na dve časti s rovnakým názvom. Predpokladá sa, že obec bola osídlená už od 10. alebo 11. storočia, keďže v rámci majetkového súpisu zoborského opátstva sa uvádza, že niektoré majetky boli už v držbe opátstva pred nájazdom moravského vojvodu Otta na Slovensko.

Podstatným momentom pre ďalší vývoj obce bol 1. november 1883, keď bola zahájená železničná doprava na trati Galanta – Sereď. Železnica v nasledujúcich rokoch poskytla obyvateľom obce Gáň zdroj obživy.

Na demografický vývoj obce negatívne vplývali opakované epidémie. Cholera v roku 1831 spôsobila v obci mnoho úmrtí. Ďalšia epidémia vypukla v roku 1849. Tú rozšírili vojaci ubytovaní v okolí Galanty. Posledná veľká epidémia cholery zasiahla obec v roku 1866.

Historický charakter obce Gáň a Brakoň je zachytený v miestnych pamiatkach. V Gáni sa nachádza kaštieľ z 17. storočia v renesančnom štýle a kostol z 12. storočia vysvätený Svätej rodine. V Brakoni sa nachádza menší kaštieľ, o ktorom sa dochoval záznam z kanonickej vizitácie z roku 1781 a baroková kaplnka sv. Anny z konca 18. storočia.