Obec Košúty sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v regióne Podunajskej nížiny na nive rieky Dudváh. Jej história siaha až do dávnoveku, čoho dôkazom je neolitické sídlisko nachádzajúce sa na území obce. Prvýkrát sa o nej píše v roku 1138 v královskej listine Vojtecha II pod menom Willa Qusout.

Pôvodne patrila miestnym zemepánom, no neskôr sa tu usadzovali zemania z okolitých obcí. Obec vela trpela počas tureckých nájazdov a bola viackrát vyrabovaná. Napriek tomu sa Košúty postupne rozvíjali a stali sa majetkom Eszterházyovcov.

Obyvateľstvo obce sa tradične zaoberalo poľnohospodárstvom, neskôr v 18. a 19. storočí sa tu rozvinul chov oviec. Veľkým míľnikom bol rok 1867, keď bol založený cukrovar. Tento prímysel priniesol obci moderné spôsoby pestovania poľnohospodárskych plodín, najmä cukrovej repy.

Vypuknutie I. svetovej vojny v roku 1914 však život v obci zásadne zmenilo a na jej bojiskách padlo 49 občanov. Po roku 1918 sa Košúty stali súčasťou I. ČSR a začal sa tu prudký kultúrny rozvoj.

V 50. rokoch 20. storočia bolo založené JRD a postavený nový kultúrny dom, ktorý slúži dodnes. V 60. rokoch sa začala výstavba rodinných domov a obchodu Jednoty a obec bola napojená na vodovodnú sieť.

Významnou súčasťou je neorománsky kostol sv. Floriána

Významnou súčasťou obce je neorománsky rímsko-katolícky kostol sv. Floriána, ktorý bol postavený v rokoch 1849 – 1851 za podpory biskupa Michala Feketeho. Kostol bol dvakrát rekonštruovaný a posledná oprava fasády a veže bola v roku 2001.

Obec sa vyznačuje aj prítomnosťou rôznych pamiatok, môžeme tu nájsť pôvodne klasicistickú Kúriu rodiny Kiss z 19. storočia, neogotické Mauzóleum rodiny Fekete z konca 19. storočia, neorenesančný Kaštieľ Ábrahámfyovcov z roku 1898 a mnoho ďalších.

V súčasnosti sa v Košútiach sústavne rozvíja súkromné podnikanie, stále sa stavajú nové budovy a zlepšuje sa celkový vzhľad obce. Aj napriek nedostatku financií, obec má jasnú víziu rozvoja a jej obyvateľom sa darí vytvárať komfortné a pohodové prostredie na život.