KrasyTT.SK S rozlohou 1632 hektárov, obec na severnej a východnej strane susedí s Trnavou, na východe a juhu so Zelenčom a na západe s obcami Cífer a Ružindol.
Názov obce naznačuje, že pôvodné osídlenie bolo spojené s hrnčiarstvom. V historických spisoch sa obec uvádza pod rôznymi menami ako Gerenche, Hrnczarowcze či Gerencsér. Hrnčiarovce boli jedným zo štyroch poddanských sídiel Trnavy. Už v prvom zaznamenanom dokumente z roku 1270 sa Hrnčiarovce spomínajú ako dedina patriaca Trnave. Z textu dokumentu je jasné, že obec sa ocitla pod jurisdikciou Trnavy už predtým. Napriek krátkodobým zmenám vo vlastníctve obce v nasledujúcich rokoch, od roku 1291 patrila znovu Trnave a tento stav pretrval počas mnohých storočí bez výraznejších zmien.
Obyvatelia Hrnčiaroviec mali spoločné záujmy s obyvateľmi Trnavy
Podľa najstarších historických záznamov mali obyvatelia Hrnčiaroviec spoločné ekonomické záujmy s obyvateľmi Trnavy a zrejme sa delili aj o niektoré výhody udelené mestu Trnava, ako napríklad oslobodenie od daní a poplatkov. S časom sa tento vzťah jasne pretransformoval na poddanský (Trnava ako zemepán dediny Hrnčiarovce), ktorý pretrval až do konca feudalizmu. V 16. storočí malo mesto svojho richtára, dvoch pastierov a mlynára. V roku 1649 získala Trnava právo vyberať mýto na hrnčiarovskom moste a neskôr postavila hostinec, ktorý slúžil aj ako mýtnica.
Hrnčiarovce mali aj poštovú stanicu, vďaka svojej výhodnej polohe pri hlavnej ceste. Poštová stanica bola presťahovaná do Trnavy po takmer dvoch storočiach, v roku 1731, na príkaz cisára Karola VI.
Najvýznamnejším biotopom vodného a močiarneho vtáctva na Trnavskej tabuli sú Trnavské rybníky. Ich výstavba sa uskutočnila v 50. rokoch minulého storočia. Zložené z komplexu rybníkov, ktoré sa využívali na hospodárske účely, časť z nich je už dlhodobo nevyužívaná, čo prispelo k vzniku tohto biocentra. Na území bolo pozorovaných viac ako 190 druhov vtákov. Medzi najpočetnejšie hniezdiče patrí lyska čierna, potápka chochlatá a trsteniarik spevavý.
Chránené vtáčie územie Úľanská mokraď má za cieľ zachovať biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov ako kana močiarna, kana popolavá, bučiačik močiarny, pipíška chochlatá, prepelica poľná, sokol červenonohý, sokol rároh a haj tmavý a zabezpečiť podmienky ich prežitia a rozmnožovania. Trnavské rybníky sú jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hrdzavku potápavú, druh potápavej kačice.