Sládkovičovo

Sládkovičovo, slovenské mesto s bohatou históriou, sa nachádza v Trnavskom kraji v okrese Galanta.


Súčasťou západnej časti Podunajskej roviny, toto mesto leží na brehoch rieky Dudváh, v blízkosti Galanty, Serede, Trnavy a Senca.

Prvé zmienky o existencii Sládkovičova sa datujú až do obdobia kráľa Bela IV, v roku 1252. Názov mesta je údajne odvodený od „orechového lesa“, ktorý bol kedysi súčasťou obce. Na začiatku 14. storočia bol majiteľom obce rod Milóša Dudvágya, ktorý tu hospodáril už dlhší čas. O pár rokov neskôr, v roku 1337, sa majiteľom stal Peter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil vlastníctvo majetku.

V roku 1530 bola obec postihnutá tureckými útokmi, ktoré zdevastovali celú oblasť. V 17. storočí sa mesto stalo dôležitým bodom na tzv. kráľovskej ceste a získalo štatút mesta. Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta.

V období povstania Františka II. Rákociho bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quido Stahrembergom, ktorému sa však nepodarilo zabrániť úplnému vypáleniu mesta v roku 1709. Cisár Jozef II. následne v roku 1786 osídlil obec nemeckými roľníkmi a remeselníkmi, čím vznikli dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diosek.

Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportácie Židov v roku 1944 a Nemcov a Maďarov v rokoch 1946 a 1947 spôsobili radikálne zmeny v národnostnej skladbe obyvateľov mesta. Po rokoch 1948 až 1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého mesta s dôrazom na potravinársko-spracovateľský priemysel a poľnohospodársku výrobu.

Kultúrnu časť mesta tvoria Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, Kaštieľ Kuffnerovcov, Mauzóleum Kuffnerovcov a technická pamiatka Mária mlyn. Najvýznamnejšou kultúrnou udalosťou mesta sú každoročné Sládkovičovské kultúrne dni, ktoré sa konajú na začiatku letných prázdnin.