Trnava

Trnava, umiestnená na západe Slovenska, je dôležitým krajským mestom, ktoré je sídlom Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu.


Je siedmym najväčším mestom Slovenska podľa jeho rozlohy a počtu obyvateľov.

Trnava sa môže pochváliť bohatou históriou ako jedno z kľúčových centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Od roku 1541 sa tu na istý čas nachádzalo sídlo ostrihomského arcibiskupa a odsedla roku 1922 sa stala sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo. To viedlo k výstavbe mnohých kostolov a vyslúžilo si prezývku „Malý Rím“ alebo „Slovenský Rím“.

Mesto leží na rieke Trnávka, v srdci Trnavskej pahorkatiny. Jeho centrum je umiestnené v nadmorskej výške 146 m n. m. a je situované 45 km severovýchodne od Bratislavy. Okolie mesta je obklopené mestami ako Nitra, Piešťany, Senica, Galanta a Modra.

História Trnavy siaha až do obdobia križovatky starých obchodných ciest, kedy bola založená kupecká osada. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211, v dokumente, kde ostrihomský arcibiskup Ján daroval príjmy miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava sa neskôr stala prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré bolo v roku 1238 povýšené na slobodné kráľovské mesto uhorským kráľom Belom IV.

V 13. storočí, Trnava si postavila opevnenie, ktoré pokrývalo takmer 60 hektárov. Výsadné postavenie mesta bolo následne upevnené ďalšími uhorskými kráľmi a Trnava sa stala miestom stretnutia kráľov. Na vrchole svojho významu v 16. storočí sa Trnava stala kultúrnym a náboženským centrom krajiny, keď sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo pred tureckým nebezpečenstvom.

Napriek mnohým výzvam, ako stavovské povstania v 17. storočí a veľký požiar v roku 1666, Trnava pokračovala v rozvoji a stala sa univerzitným sídlom. V roku 1635 bola založená Trnavská univerzita a v 17. storočí boli postavené národné kultúrne pamiatky.

V 18. storočí bola Trnava známa ako univerzitné mesto celej Európy, ale strata univerzity v roku 1777, keď bola presťahovaná do Budína, bola citovo náročná pre celé Slovensko. Napriek tomu, Trnava pokračovala v rozvoji a v roku 1792 tu Anton Bernolák vytvoril hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

Dramatické udalosti 19. storočia zahŕňali ničivú epidémiu cholery v roku 1831, ktorá si vyžiadala viac ako 800 obetí a výstavbu divadla mestanmi v roku 1831. V 20. storočí Trnava zažila výrazný rozvoj, keď počet obyvateľov vzrástol z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940, čo ju urobilo tretím najväčším mestom na Slovensku.