Jaslovské Bohunice

Obec Jaslovské Bohunice sa nachádza v okrese Trnava.


Moderná história obce Jaslovské Bohunice sa začala písať 12. júla 1958, keď došlo k zlúčeniu obcí Jaslovce a Bohunice. O 18 rokov neskôr sa k nim pripojili aj Paderovce.

Pohľad do histórie Jaslovských Bohuníc siaha až do pravekých čias. Archeologické nálezy tu odhalili pohrebisko skrčencov staré 3500 rokov, zvyšky kultúry s kanelovou keramikou pochádzajúcej z mladšej doby kamennej a sídlisko z mladšej doby bronzovej.

Prvá písomná zmienka o Bohuniciach pochádza z roku 1113, o Paderovciach z roku 1333 a o Jaslovciach z roku 1438. Fertílne polia trnavskej nížiny vždy priťahovali pozornosť zemepánov. Medzi majiteľmi obce boli napríklad kláštor svätého Hypolita na Zobore, magister nitrianskej stolice Sebes, ktorý ich získal od kráľa Ondreja II. Béla IV. v roku 1258 potvrdil predaj Bohuníc Zochudovi a Sefereldovi. Obec mali v držbe aj významné osobnosti, ako bol gróf Pálffy.

V obci bol vybudovaný náučný chodník v rámci projektu „Sieť náučných chodníkov ZOMOT“. Tento projekt bol financovaný z výzvy Trnavského samosprávneho kraja. Vďaka tomuto projektu sa v obci nachádzajú päť informačných tabúľ, ktoré poskytujú podrobné informácie o histórii a geografii obce.

Chránené vtáčie územie bolo vytvorené s cieľom zachovať priaznivý stav biotopov pre európsky druh vtáka a sťahovavý druh vtáka sokola rároha, ako aj zabezpečiť podmienky pre jeho prežitie a rozmnožovanie. Toto územie sa nachádza v okrese Trnava v katastrálnych územiach viacerých obcí vrátane Jaslovských Bohuníc.

V obci sa nachádzajú dva kostoly

V obci sa nachádzajú dva kostoly a viacero sakrálnych pamiatok. Prvá zmienka o fare sa nachádza v Štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397. Prvým známym farárom bol Andrej, ktorý do Jaslovských Bohuníc prišiel v roku 1493 zo Stráží. Na jeho iniciatívu sa v roku 1494 začala výstavba malého gotického kamenného kostola.

V obci sa nachádza Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela, ktorý bol postavený v rokoch 1832 – 1836 v klasicistickom slohu. Neskôr bol rozšírený o bočnú kaplnku.

Filiálny kostol svätého Martina biskupa, pôvodne kaplnka z roku 1762, bola prestavaná na kostol v roku 1848 v klasicistickom slohu. Klenba kostola je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968.