Územím mesta preteká rieka Morava so svojím prítokom Chvojnica.

Rozvoj mesta sa začal v druhej polovici 11. storočia, kedy bol založený stredoveký vodný hrad. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1205, kedy sa spomína ako Wywar, čo znamená Nový hrad alebo Nové mesto. V 13. storočí sa Holíč stal sídlom pohraničnej župy a spravoval široké okolie. Už v 14. storočí malo mesto charakter mestečka, ktoré ležalo na dôležitej Českej ceste a bolo známe ako významná colná stanica. Holíč sa stal centrom hradného panstva, ktoré zahŕňalo územie severozápadného Záhoria. Medzi najvýznamnejších majiteľov tohto panstva v tomto období patril Matúš Čák Trenčiansky.

V 16. storočí sa do Holíča usadili Srbi, ktorí utekali pred Turkmi a náboženským prenasledovaním zo strany habánov. V 17. storočí však mesto negatívne ovplyvnili rôzne prírodné katastrofy a vojny, čo spomalilo jeho rozvoj.

Začiatkom 18. storočia však prišla obnova mesta. Bol založený výrobný podnik na výrobu fajansy, mlyn na mletie glazúry a lisovanie oleja, píla, valcha, liehovar, sladovne a kameňolom. Podieľali sa na rozvoji cisárskych poľnohospodárskych majerov, čo prispelo k prudkému rastu počtu obyvateľstva a Holíč sa stal cisársko-kráľovským mestom s mnohými privilegiami.

V druhej polovici 19. storočia bol Holíč najväčším mestom na Záhorí. Každý rok sa tu konalo sedem veľkých trhov, mesto malo 16 hostincov a 43 obchodov. Po prvej svetovej vojne však mesto zažilo čiastočný pokles, najmä v porovnaní s inými mestami na západnom Slovensku. Po znárodnení habsburských majetkov sa mesto dostalo do úzadia a viac sa podporoval rozvoj susednej Skalice.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí Holíčsky zámok, ktorý bol postavený na starých základoch pôvodne strážneho hradu z 11. storočia. V rokoch 1749 až 1754 bol pôvodný štvorkrídlový hrad prebudovaný na honosné letné cisárske sídlo. Ďalej sa v meste nachádza posledná budova veterného mlyna na Slovensku z 19. storočia, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou, a manufaktúra na výrobu fajansy, kameniny a porcelánu, ktorú založil František I. Lotrinský. Medzi sakrálne pamiatky patrí barokovo-klasický kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1755 a gotický kostol sv. Martina z roku 1387. Evanjelický kostol s farou a školou bol postavený v roku 1787. Spomienka na židovskú komunitu je zachovaná v podobe židovského cintorína a synagógy z 18. storočia.