Kúty

Obec Kúty, pokojne ležiaca v údolí na severe Borskej nížiny, je obklopená prirodzenou krásou a historickými pamiatkami.


Je situovaná neďaleko rešpektovaného toku rieky Morava, ktorá tu priberá svoj najväčší záhorský prítok – Myjavu. Táto konkrétna oblasť na mape Slovenska sa nachádza desať kilometrov západne od malebnej obce Šaštín-Stráže. Poloha obce Kúty na mape však nie je jej jedinou unikátnou charakteristikou – je to tiež železničná križovatka Záhoria, čo znamená, že je dôležitým uzlom pre cestovanie po tejto oblasti.

Prvé historické zmienky o obci Kúty siahajú až do roku 1468, kedy sa objavuje pod názvom Kuth, a neskôr v roku 1498 ako Kwthy. Názov obce má zaujímavú etymológiu, pochádza totiž od slova kút, čo vo význame znamená vzdialené miesto, obyčajne situované v ohybe riek, ciest alebo pohorí. Tento názov je priamym odrazom geografickej orientácie osady, ktorá vznikla v uhle, ktorý zvierajú rieky Morava a Myjava. Aj táto skutočnosť sa neskôr odrazila v jej pomenovaní.

V stredoveku bola obec súčasťou panstva hradu Ostrý Kameň, neskôr sa stala súčasťou šaštínskeho panstva. Od roku 1736 sa stal jej majiteľom rodu Habsburgovcov. V roku 1720 v Kútoch pracovali tri mlyny a obec mala výsadu usporadúvania až šiestich výročných jarmokov. Rieky Morava a Myjava mali v minulosti veľký vplyv na život obce, nielen prostredníctvom povodní a záplav, ale predovšetkým poskytovali obživu miestnemu obyvateľstvu. Ryby, ktoré sa v nich vyskytovali, poskytovali obživu miestnym rybárom a zároveň viedli k rozvoju remesiel ako tkáčstvo, košikárstvo a lisovanie konopného oleja.

Obec Kúty však nebol len priestorom prosperity a rozvoja. V roku 1831 ju postihla epidémia cholery, počas ktorej za dva mesiace zomrelo viac ako 300 ľudí. Koncom 19. storočia sa mnohí obyvatelia rozhodli opustiť obec a vysťahovali sa do Ameriky, kde hľadali nové príležitosti.

Pokiaľ ide o kultúrne a historické pamiatky, obec Kúty je domovom rímsko-katolíckeho barokového kostola sv. Jozefa Pestúna, ktorý bol postavený v rokoch 1716 až 1726 a v roku 1926 bol opravený. Na námestí obce stojí pamätník venovaný pamiatke národného buditeľa a spisovateľa Andreja Radlinského. Je to bronzová socha v nadživotnej veľkosti na pieskovcovom podstavci, ktorá bola vytvorená A. Kováčikom v roku 1930.