Horné Orešany

Horné Orešany predstavujú malebnú obec situovanú v okrese Trnava na Slovensku.


Medzi hlavné pamiatky obce patrí rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie, ktorý je súčasťou obce od roku 1770.

Prvá písomná zmienka o obci Horné Orešany sa datuje do roku 1296, kedy bola obec známa pod menom Dious. Tieto údaje potvrdzuje Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Obec vyrástla na okraji stráženého hraničného priesmyku, na opačnej strane ktorého nájdeme obce Plavecké Podhradie a Plavecký svätý Mikuláš. Tento priesmyk bol dôležitou cestou, známou ako Česká cesta. Pri osade Biksard – Buková sa vyberalo kráľovské mýto. V roku 1336 kráľ Karol Róbert vydal spis o ochrane tohto priesmyku, ktorý sa vzťahoval aj na hrad Korlátka, pod ktorý Horné Orešany spadali.

V roku 1356 obec získala Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi. Pozvala sem kolonistov z Nemecka a Lotrinska, čo viedlo k premenovaniu obce na Nemecké Orešany. V tomto období obec patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 kráľ Ľudovít dal súhlas, aby kráľovské mesto mohlo využívať prirodzené zdroje, ako je kameň a drevo, v oblastiach patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany.

V roku 1388 daroval kráľ Žigmund obec Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi. V darovacej listine sa uvádzali ako Villa Regáli, čo znamená kráľovská dedina.

V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti, ktorí si tu vybudovali habánsky dvor a venovali sa hrnčiarstvu. V 16. storočí obec získala charakter mestečka vďaka trhovým privilégiám Rudolfa II. z roku 1582. Mestečko bolo domovom cechov mlynárov a ševcov. V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov a koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V 19. storočí tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky, dnešný Chemolak. A v rokoch 1936 až 1952 bolo na letisku pri obci stredisko bezmotorového lietania.

Vo vinohradníckych oblastiach v blízkosti obce sa začalo vinohradníctvo rozširovať už v 12. a 13. storočí, čo je obdobie vzniku obce. V roku 1296 sa obec spomína ako Villa Nucum Teutonicalis. Vinohradníctvo sa v obci začalo rozširovať vo väčšej miere až po roku 1356, keď ju získala Margita a pozvala sem kolonistov z Nemecka a Lotrinska. Obec neskôr patrila pod panstvo Smolenice, ktoré zaznamenávalo a vyberalo desiatky vína. Mnoho vinohradov tu vlastnili trnavskí mešťania.

Naučný chodník Majdan ponúka desať zastávok, kde sa návštevníci môžu dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o prírodných a historických zaujímavostiach tejto oblasti. Trasa má dĺžku 5,9 km s prevýšením 110 m a vedie cez južný svah vrchov Rekompek a Dlhý Vrch po lokalitu Močiar.

Z obce vychádza modrá turistická trasa 2445, ktorá vedie k rázcestiu Zabité.