Od Dunajskej Stredy je vzdialené približne 10 km na juh, od Bratislavy 40 km juhovýchodne a od rovnomennej vodnej nádrže len 3 km na sever.

Mesto je pretkané Čiližským potokom a v jeho blízkosti sa môžeme stretnúť s mnohými zavlažovacími kanálmi. Prvá zmienka o osade pod názvom Beys pochádza už z roku 1102, čo ju zaradilo medzi najstaršie sídla v regióne. V roku 1264 sa v historických dokumentoch objavuje názov Terra castri Zolgageur Bews, čo znamená Bews územie hradu Szolgagyőr. Tento hrad, umiestnený pri Malom Blahove, však zanikol počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241. Územie v čase vzniku tejto osady obývali Pečenehovia, ktorí strážili prechod cez Čiližský potok na trase z Győru.

V roku 1468 udelený kráľ Matej obci Bős právo na organizovanie týždenných jarmokov. Gabčíkovo je známe aj svojím opevneným kaštieľom, ktorý ešte dnes odoláva zubu času. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1402.

V 16. storočí sa na územie Gabčíkova prisťahovali nemeckí kolonisti, čím sa začali používať dva názvy miesta – v roku 1565 dokumenty uvádzajú Magyarbős a Németbős.

Obec Gabčíkovo sa stala známou najmä vďaka výstavbe vodného diela, ktorá bola sprevádzaná medializovaným medzinárodným sporom s Maďarskom. Od 1. januára 2016 je Gabčíkovo opäť mestom.

V Gabčíkove môžeme nájsť aj niekoľko historických pamiatok ako je rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej, kaštieľ rodiny Amade, židovská synagóga alebo socha piety.