Počiatky obce Krakovany

Krakovany, situované 5 km západne od mesta Piešťany, sú obec s bohatou históriou. Tieto dnes spojené obce Krakovian a Stráží boli prvýkrát spomenuté už v roku 1113 v Zoborskej listine. Vtedy sa Krakovany označovali ako Craco a Stráže ako Spectaculi. Od zlúčenia v roku 1943, Krakovany dnes obýva 1 450 obyvateľov.

Architektúrne skvosty

Krakovany sú známe svojimi historickými stavbami, z ktorých najvýznamnejšie sú rímskokatolícke kostoly sv. Mikuláša a sv. Gála z 14. storočia. Kostol sv. Gála je jedným z mála gotických príkladov v regióne, ktorý sa zachoval v pôvodnej podobe. Kostol je bohatý na stavebné detaily, ako sú okenné kružby a variácie gotických kamenárskych prvkov. K ďalším sakrálnym stavbám patrí kaplnka Krvi Pána Ježiša z roku 1820.

História a predhistória obce

Predhistória obce sa datuje do doby kamennej, keď boli oblasti Krakovian a Stráží osídlené. Významné nálezy z obdobia 1. storočia pred Kr. súvisia s hrnčiarskou prácou a úžitkovou keramikou.

V obci Stráže sa našli aj vzácne nálezy z mladšej doby rímskej, známy ako strážovský poklad, ktorý je dnes súčasťou expozície Národnej klenotnice.

Slovanské osídlenie sa datuje do 7. a 8. storočia po Kr., keď naše územie po veľkom sťahovaní národov obsadili Slovania. Po vzniku uhorského štátu bola pôda rozdelená medzi kráľa, župné strediská a hrady, a cirkev.

Stredoveké Krakovany

V stredoveku Krakovany patrili hradu Bana a neskôr prešli do vlastníctva zoborského kláštora. Krakovany sa stali sídlom správy kláštorných majetkov pod názvom Dominium Krakovany, čo im dávalo dominantné postavenie aj na cirkevnej úrovni ako sídlo farnosti.

Stráže sa v tomto období zmenili na dôležité mýtne miesto. O ich význame svedčí aj to, že v roku 1421 dostal Oponický, neskorší zemepán Stráží, povolenie na výstavbu pevnosti.

Hospodárstvo a kultúra

Krakovany boli vďaka cirkevnému zemepánovi významné po hospodárskej stránke. Miestni obyvatelia varili pivo, pestovali chmeľ, pálili pálenku, pestovali tabak a dokonca v obci existoval aj tabakový mlyn.

Kultúrny život obce sa prejavoval v plnení ľudových zvykov a pranostík, organizovaných divadlách, spolkovej činnosti a výrobe čipiek technikou paličkovania či výšivkárstva.

Súčasnosť

Dnes je Krakovany známe svojou bohatou kultúrnou tradíciou a folklórom. Roku 2005 bola v Krakovaniach otvorená kultúrna inštitúcia – Múzeum Za krakovskú bránu. Umiestnené je v starom sedliackom dome z roku 1905, ktorý bol svojpomocne zrekonštruovaný. Zriaďovateľmi múzea boli Daniela Piscová /rodená Macháčová/, Marián Pisca a Beverly Anna Popelka. Expozícia múzea je zameraná na dokumentovanie života obyvateľov Krakovian a okolitých dedín. Vystavené sú pracovné nástroje a náradia používané pri obrábaní pôdy, spracovávaní potravín a vykonávaní rôznych hospodárskych a domácich prác.

V obytnej časti múzea nájdete zbierku obradových textílií, tradičného ľudového odevu a jedinečnej paličkovanej čipky, ktorú tvorili a naďalej tvoria ženy z Krakovian a okolia. Tento typ čipky je svetový unikát a v roku 2022 bol zapísaný do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V múzeu je tomuto skvostu venovaný značný priestor a pozornosť.