Vlčkovce

Územie obce Vlčkovce sa nachádza na plodnej Podunajskej nížine, na pomedzí dvoch podoblastí - pahorkatiny a Podunajskej roviny.


Dominantnou časťou katastrálneho územia je Trnavská tabuľa, ktorá z geomorfologického pohľadu je súčasťou Trnavskej pahorkatiny, ktorá sa zaraďuje do Podunajskej pahorkatiny.

Prvé stopy osídlenia na tomto území sa datujú do obdobia mladšieho paleolitu. O tom svedčia archeologické nálezy z rôznych kultúrnych vrstiev v miestnom Hliníku, kde sa objavili pozostatky aurignackej a gravettienskej kultúry.

História obce Vlčkovce je popísaná v Kronike starého Farkašína, v ktorej Fraňo Štefunko usilovne súčasné Vlčkovce stotožňuje s niektorými neidentifikovanými alebo dnes už zaniknutými lokalitami, ktoré sa spomínajú v listine zoborského opátstva z roku 1113. Napriek všetkým súčasným archeologickým poznatkom však nemôžeme s určitosťou potvrdiť túto hypotézu.

V obci sa nachádza kostol sv. Terézie z Lisieux, ktorý bol vystavaný v roku 1934 z finančných prostriedkov vyzbieraných od farníkov. Tento kostol stojí na pôvodnom mieste starého kostola, z ktorého boli niektoré sochy a obrazy premiestnené a dnes tvoria jeho výzdobu a pamiatku.

Obec Vlčkovce je tiež bohatá na sakrálne pamiatky. Medzi ne patria kamenný barokový kríž z roku 1777, Socha Panny Márie z roku 1928, Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1807 a Socha sv. Vendelína z roku 1828.

V obci Vlčkovce nájdete aj množstvo technických pamiatok. Medzi ne patria Cukrovar, ktorý bol postavený v roku 1925 a Mlyn, ktorého prvé záznamy sa datujú do začiatku 16. storočia.

V roku 2017 bol v obci Vlčkovce slávnostne otvorený a verejnosti sprístupnený Vidiecky dom.