Veľký Grob

Obec Veľký Grob leží v okrese Galanta na Slovensku. Je zasadená na severnom výbežku Podunajskej roviny, ktorá je najjužnejšou časťou Trnavskej pahorkatiny.


Na východ od obce sa rozkladá časť Podunajskej roviny, známa ako Uľanská mokraď, ktorá je pozoruhodná svojím množstvom vodných tokov. Na juh od obce sa pokračuje v jednotvárnu krajinu Podunajskej roviny. Z obce sa tiahnu na severozápad Male Karpaty, ktoré sú za jasných dní dobre viditeľné (príklady vrchov ako Kamzík, Veľký Javorník, Somár, Veľká Homoľa, hrad Červený Kameň). Pri dobrých podmienkach je možné vidieť aj Zobor a Veľký Tribeč v pohorí Tribeč blízko Nitry, a Považský Inovec.

História Veľkého Grobu siaha až do neolitu, kedy bola oblasť osídlená ľuďmi z volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry. Nájdené boli tiež pozostatky keltskej osady datované do 2. až 3. storočia a osady z Veľkomoravského obdobia z 8. až 10. storočia. Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe pochádza z roku 1275 a o osade Tarnok z roku 1301.

Veľký Grob sa začal rozvíjať koncom 16. storočia, keď sa tu začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci. Obec bola súčasťou Svätojurského panstva a neskôr, od konca 17. storočia, patrila pod panstvo Kráľová pri Senci. Pôvodní obyvatelia sa venovali hlavne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu, ale prosperovalo tu aj tkáčstvo a výšivkárstvo.

Veľký Grob bol výšivkárske centrum

Veľký Grob bol pred prvou svetovou vojnou známy ako výšivkárske centrum. Koncom 19. a na začiatku 20. storočia bolo populárne aj maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi. Výšivky, grobský kroj, maľované izby, pitvory a architektúra starých domov odzrkadľujú prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho a maďarského kultúrneho dedičstva, ktoré sú jedinečne pretransformované do miestneho koloritu.

V obci sa nachádzajú aj historické a kultúrne pamiatky, ako je jednopodlažný neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia, Rímskokatolícky Kostol sv. Anny z roku 1771 a Evanjelický kostol z roku 1936. Mimoriadne cennou pamiatkou je rodny dom výtvarníčky Kataríny Brinzovej, poslednej z ľudových umelkýň, ktorá zomrela v roku 1976. Jej diela sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante a aj v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila, bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.