V minulosti bola súčasťou majetku hradu Györ, ako to dokazuje listina z roku 1252, kde sa objavuje pod názvom Villa Bolon. Tento dokument uvádza, že obec patrila do majetku rábskej diecézy.

V roku 1284 daroval kráľ Ladislav IV. tento majetok zvonárom a poddaným rábskeho biskupa. Neskôr mohli v obci nadobúdať majetky aj svetské osoby. V roku 1453 Ján Hunyadi potvrdil výsady, ktoré pre Balončanov ustanovil Štefan I., a podľa nich nemuseli odvádzať desiatok ani dane.

V listinách z rokov 1544 a 1565 sa Baloň spomína ako súčasť rábskeho hradu. Avšak už v súpise z roku 1609 je uvádzaná ako majetok rábskeho kanonika, čo trvalo až do začiatku 19. storočia. V dedine žili kapitulánski zvonári, ktorí do polovice 16.storočia chodili zvoniť do Györu.

Osud obce Baloň ovplyvnili v histórii rôzne udalosti. V 16. storočí ju zdevastovali Turci a neskôr, v roku 1809, vojská Napoleona.

Územie Baloňa bolo do 18. storočia močaristé a jeho obyvatelia sa venovali rybolovu, čo symbolizuje aj erb obce. Úlovky predávali na trhoch v Györi, Bratislave a Viedni. Na začiatku 20. storočia bola o obci zaznamenaná nasledujúca informácia: “Ballony je malá žitnoostrovská maďarská obec v Rábskej stolici v okrese Tó-Sziget-Csilizköz. Nachádza sa 4 km od Dunaja, je sídlom obvodného notariátu a v 117 domoch žije 709 obyvateľov katolíckeho vierovyznania.”

Medzi hlavné pamiatky obce patrí klasicistický kostol postavený v roku 1835 a obecný dom vybudovaný v roku 1997.