Z Budapešti späť do Trnavy: Štedrý odkaz Kornela Emmer

Ich syn, Kornel Emmer, si vybudoval úspešnú právnickú kariéru v Budapešti.  Napriek tomu nezabudol na svoje korene.  V snahe zachovať rodinné dedičstvo pre budúce generácie spísal závet.  V ňom odkázal vilu aj s rozľahlou záhradou mestu Trnava a jeho obyvateľom.  Jeho jediným želaním bolo, aby jedna z trnavských ulíc niesla jeho meno.

Emmerova ulica: Pocta naprieč časom

A tak sa ulica od evanjelického kostola smerom k nemocnici stala Emmerovou.  Zaujímavosťou je, že tento názov pretrval nielen za čias monarchie, ale aj počas prvej Československej republiky, kedy sa maďarské názvy ulíc menili na slovenské.  Osud však zamiešal karty a Kornel Emmer zomrel v roku 1910 skôr, než sa jeho zámer s vilou naplnil.  Majiteľkou zostala jeho manželka až do svojej smrti v roku 1944.

Emmerova vila Zdroj: Západoslovenské múzeum

Zabudnutý závet a znovuzrodenie Emmerovej vily

Počas slovenského štátu sa informácia o štedrom dedičstve vytratila z povedomia mestských radných.  Po vojne prevzala vedenie mesta nová generácia Trnavčanov.  Na testament sa takmer zabudlo.  Mesto začalo využívať prázdne budovy a pozemky.  Až plánovaná rekonštrukcia Emmerovej vily prinútila radných zamyslieť sa nad vlastníckymi pomermi.  Tesne pred možnou konfiškáciou upozornil starší právnik na existenciu závetu.  Vďaka nemu mesto vilu aj s pozemkom právoplatne získalo.

Od Domovu odpočinku k Ružovému parku

V roku 1942 spísala manželka Kornela Emmer testament, v ktorom odkázala vilu mestu.  Po jej smrti v roku 1944 a po úpravách v roku 1947 slúžila Emmerova vila ako Domov odpočinku.  V roku 1952 sa starci presťahovali do Kopplovho kaštieľa a budovu  pripravili pre pionierov.  Časť záhrady sa oddelila a v roku 1957 sa sprístupnila verejnosti ako mestský park.  Neskôr vysadené ruže dali parku názov Ružový.  Mesto Trnava tak nakoniec splnilo želanie Emmerovcov – aby ich vila slúžila Trnavčanom na kultúrne účely.

Emmerova vila Zdroj: Mesto Trnava

Zdroj: Západoslovenské múzeum.