Chotár je rovina na spojenej nive Dudváhu a Gidry. Okrem lužného dubového lesíka pri Dudváhu je celkom odlesnený. Od okresného mesta Galanta je Abrahám vzdialený približne 12 kilometrov a od Bratislavy 50 kilometrov.
Názov obce síce zvádza obzerať sa po biblických motívoch, ale pravda je taká, že ide o rok 1231, keď spísal gróf Pezinka a Svätého Jura menom Šebeš testament, ktorým daroval túto hospodársku usadlosť svojmu synovi. Odvtedy nesie postupne rozrastajúce sa sídlo meno po dedičovi panstva Abrahámovi.
Pýchou obce je hlavná ulica, ktorá je svojim spôsobom výnimočná tým, že je mimoriadne široká. Stalo sa to po tom, ako v 18. storočí ľahla popolom a vtedajší zemepán Esterházy už nedovolil ľuďom postaviť si príbytky tak blízko seba.
Abrahám sa môže pochváliť aj obecným múzeom a jeho bohatou zbierkou. Múzeum disponuje vykopávkami, dokumentmi, rôznym náradím, oblečením ako aj nábytkom, ktoré sa v predchádzajúcich storočiach používali. Súčasťou je aj technika, ktorá sa používala v poľnohospodárstve. Sú tam ale k dispozícii staré rádiá i fotodokumentácia, ktorá hovorí o vývoji tejto obce v posledných storočiach.
V obci sídlil rod Esterházyovcov, ktorý tu postavil dva kaštiele či zámočky. V roku 1883 si tu postavil prvý, poľovnícky, ale zistil, že sa doň všetko panstvo nepomestí a tak dal vybudovať v roku 1899 ešte jeden, na ktorom nešetril. Niektorí historici o ňom hovorili, že to bol najvýznamnejší príklad viedenskej secesie na území Slovenska. Ani z jedného sa toho bohužiaľ už moc nezachovalo.
Lepšie dopadol park, ktorý bol súčasťou kaštieľa. Pripomína skôr starobylý les než obyčajný park. Ponúka okrem krásneho lesa aj dve skutočné zaujímavosti. Jednou z nich je dávne kúpalisko, v ktorom sa kedysi kúpali Esterházyovci, a druhou je strom maklura pomarančová, ktorý sa dokonca uchádzal o titul Strom roka 2020. Maklura pochádza z Južnej Ameriky a zasadil ju v minulosti sám gróf Karol Esterházy.