KrasyTT.SK Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra do Trnavského kraja. Obyvatelia a návštevníci Serede, Voderadov, Piešťan, Holíc, Hlohovca, Tomášikova a Trnavy si môžu v termíne od 9. do 15. júna 2024 vychutnať zážitok z obdivovania architektonických pokladov Slovenska doplnený o pestré hudobné programy festivalu Pro musica nostra Tyrnaviensi.
Tretí ročník festivalu otvorí v nedeľu 9. 6. v Bastióne Seredského kaštieľa The Future Symphonic Orchestra. Tento ojedinelý projekt Mikiho Skutu vznikol v snahe priniesť orchestrálnu hudbu na také miesta, kde nikdy nebola šanca počuť symfonický orchester v spolupráci so sólistom. Vďaka špičkovým moderným technológiám tak návštevníkom ponúknu klaviristi Miki a Nora Skuta svoju virtuozitu spolu s plnohodnotným zvukom digitálneho symfonického orchestra.
Druhý festivalový večer v pondelok 10. 6. bude patriť barokovej hudbe. V Kaštieli Voderady vystúpia huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch. V podaní týchto renomovaných a medzinárodne uznávaných umelcov zaznejú sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. v Berlíne.
Rossiniho opera o prefíkanom Figarovi je jedným z najslávnejších titulov opernej tvorby. Vďaka iskrivej predohre žije nielen v operných domoch celého sveta, ale aj na koncertných pódiách. Zaznie aj v utorok 11. 6. v priestoroch zrekonštruovanej Elektrárne Piešťany, v úvode programu koncertu českého violončelového kvarteta Cello Republic. Ivan Vokáč, Matěj Štěpánek, Petr Špaček a Jan Zemen – dvaja poprední hráči Českej filharmónie, crossoverový sólista a profesor na konzervatóriu, ktorí vidia svoje violončelá ako nástroje takmer neobmedzených zvukových možností.
Ranobaroková hudba v Holiciach
Súbor Le nuove musiche s medzinárodným obsadením a pod umeleckým vedením Jakuba Mitríka sa venuje historicky poučenej interpretácii ranobarokovej, hlavne talianskej hudby na kópiách historických nástrojov ako chitarrone, resp. teorba, baroková gitara, husle, violončelo, viola da gamba, arpa doppia a iných. Zaujímavý program zaznie v stredu 12. 6. v Kostole sv. Petra a Pavla v Holiciach. Hudobný zážitok doplní atmosféra chrámu s nástennými maľbami zo 14. storočia.
Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia vo štvrtok 13. 6. na Zámku v Hlohovci sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Vladimír Kobielsky.
Panova flauta je nástroj viazaný geograficky na Rumunsko a tamojší pôsobivý folklór a rovnako s folklórom je u nás spojený aj cimbal. V súhre Panovej flauty a cimbalu však na svojom čare a zvukovej atraktívnosti nadobúdajú aj diela z minulosti. Sladké melódie Fritza Kreislera, drobnosti Georgesa Boulangera či Bélu Bartóka získavajú na pôsobivosti. Open-air koncert holandsko-českého dua Liselotte Rokyta a Jan Rokyta v piatok 14. 6. pri Vodnom mlyne v Tomášikove je prísľubom nevšedného zážitku.
Záverečný koncert zaznie v Trnave
Záverečný koncert 3. ročníka festivalu Pro musica nostra Tyrnaviensi zaznie v priestoroch Sakrálnej expozície Západoslovenského múzea v Trnave v sobotu 15. 6. 2024. Hudba v každom kúte sveta má rovnaké korene, čerpá energiu z rovnakých zdrojov. Hudobníci minulosti si všímali silu etnika a ľudového živlu. V priebehu 18. storočia nastalo mohutné hnutie šírenia kresťanstva na území Strednej a Južnej Ameriky. Vďaka tomu dochádzalo k pikantnej fúzii tamojších etnických zdrojov s kresťanským spevom. Pestrú paletu piesní a tancov interpretovaných na kópiách historických nástrojov v kombinácii so spevom a perkusiami ponúkne koncert maďarského súboru Bacchus Consort.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča.
