V tejto oblasti žije približne 12 000 obyvateľov a samotná obec má okolo 3 600 obyvateľov. Obyvatelia sú zložení z maďarskej, slovenskej a rómskej národnosti.

Zlaté Klasy disponujú širokou škálou služieb, vrátane školstva, zdravotníctva, obchodu, bankovníctva a ďalších služieb, ktoré využívajú nielen miestni obyvatelia, ale aj ľudia z priľahlých obcí.

Prvý písomný záznam o tejto lokalite pochádza z roku 1237 pod názvom Castrenses de Máger. Názov má etymologický pôvod v jednom z maďarských kmeňov. Počas nasledujúcich rokov bola obec známa pod rôznymi menami: Magor (1239), Magari (1281), Nogmagyar (1352), Egyházas-Magyar (1354), Nagy-Magyar (1773), Veľký Mager (1927), Rastice (1948) a od roku 1960 pod názvom Zlaté Klasy.

V stredoveku sa po prisťahovaní nemeckých obyvateľov udržal aj názov Gross Magendorf. V tej dobe tu žila aj početná komunita židov, a remeslá a obchod boli významnou súčasťou miestneho hospodárstva.

Hospodársky vývoj obce je bohato zdokumentovaný. Podľa dochovaných listín bola obec v roku 1239 súčasťou prešporského hradu. Od roku 1355 patrila rodine Olgyaiovcov a v 14. storočí väčšinu majetkov vlastnila rodina Dankházyovcov. V roku 1495 kráľ László II. pridelil majetok Pogányovi Péterovi a Andrásovi Vízközimu. V 16. storočí väčšinu časti majetkov obce držali rodiny Csorba a Illésházy.

Od roku 1553 sa stali vlastníkmi pôdy z častí ” reholný rád Klarisieka” Pavlov rád “, ktorý sa udržal do konca 18. storočia. V roku 1676 Lipot I. odňal právo usporadúvať týždenné trhy, ale v roku 1699 bol titul vidiecke mestečko (oppidum) obnovený aj s právom usporadúvať trhy. V období Rákocziho povstania sa v okolí obce stretli na bojisku kuruci a cisárske vojská.

Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je kostol

Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v strede obce. Bol postavený v rokoch 1885-1886 a má dĺžku 32 metrov, šírku 20 metrov a výška veže dosahuje 42 metrov. Pozostáva z troch lodí a malá časť pochádza zo starého románskeho kostola, ktorý bol zbúraný pri jeho stavbe. Nástenná maľba presbytéria pochádza z roku 1959 od pani Massányi.

Na území obce sa nachádzajú kríže, malé kaplnky a sochy so sakrálnou tematikou. Pri ceste smerom na obec Oldża sa nachádza malá kaplnka so sochou Panny Márie z Lourdesu. Pred kostolom je umiestnená socha Svätého Vendelína ako dobrého pastiera s nápisom na podstavci.