KrasyTT.SK Poznámky o ľudskej činnosti a osídlení tejto oblasti siahajú až 7 000 rokov do minulosti, kedy boli na brehoch Ronavy nájdené artefakty z mladšej doby kamennej, svedčiace o starodávnej existencii poľnohospodárskej činnosti.
Voderady sú historicky význačným sídlom. Pôvod názvu obce je spojený s obyvateľmi, ktorí sa venovali vodným tokom. Prvé dôkazy o osídlení Voderád pochádzajú z 12. až 13. storočia, teda z doby existencie uhorského štátu. Tieto skutočnosti sú podložené nálezmi, ako sú črepy z nádob a bronzová rolnička, ktoré boli objavené medzi Voderadmi a kanálom potoka Ronava.
Záznamy o Voderadoch sa po prvýkrát objavujú v metačnej listine Zelenča z roku 1241. Tú vystavil kráľ Belo IV. Názov obce sa postupom času menil – od Wedered, cez Vogyerád a Vedrid, až po dnešný názov Voderady, ktorý je v platnosti od roku 1920.
V 18. storočí sa Voderady stali vlastníctvom rábskeho biskupa Františka Zichy, a následne grófa Františka Zichy staršieho, zakladateľa voderadskej vetvy rodiny Zichyovcov – jedného z najstarších uhorských rodov. Súčasťou obce je aj kaštieľ rodiny Zichyovcov, obklopený rozsiahlym klasicistickým parkom, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Veľkostatok rodiny Zichyovcov poskytoval prácu mnohým obyvateľom Voderád. Pre týchto robotníkov boli postavené jednoduché domy z nepálených tehál so slamenými strechami. Neskôr, na majeroch Julov dvor, Jozefov dvor a Klára majer, boli pre nich postavené byty z pálených tehál.
V rokoch 1914 až 1918 obec znášala ťažkosti spojené s I. svetovou vojnou. Tá si vyžiadala 32 obetí. Po skončení vojny, v dôsledku panujúcej biedy a hladu, sa mnohé mladé rodiny vydali za prácou do Kanady, Ameriky či Francúzska. Niektoré sa neskôr vrátili, iné zostali v cudzine trvale.
Voderady sú známe aj ako rodné miesto Jána Koniareka. Významného umelca a sochára, ktorý je považovaný za zakladateľa moderného slovenského sochárstva. Jeho diela sú vystavené v miestnom cintoríne, v Trnave a v Koniarekovej galérii.
