Na Záhorí v obci Sobotište sa nachádza unikátne múzeum, ktoré pripomína pôsobenie habánskej komunity v regióne. Múzeum sídli v zrekonštruovanom Habánskom mlyne, ktorý je súčasťou najstaršieho habánskeho dvora na Slovensku. Vďaka svojej historickej hodnote bola lokalita okolo mlyna v roku 1999 vyhlásená za pamiatkovú zónu.

Príchod habánov do Sobotišťa

Habáni prišli do Sobotišťa v roku 1546 na pozvanie grófa Františka Nyáryho. Ten ich poznal zo svojich moravských panstiev a vedel, aký prínos môžu mať pre región. V tom čase boli habáni na Morave prenasledovaní, a tak hľadali nové útočisko. Mlyn získali od miestneho zemana Klimenta Pappa a vlastnili ho nasledujúcich 400 rokov až do znárodnenia v 50. rokoch 20. storočia.

Habánsky dvor a jeho architektúra

Okolo mlyna habáni založili rozsiahly dvor, ktorý tvorilo množstvo typických habánskych stavieb. Hoci sa nezachovali všetky pôvodné budovy, dodnes môžeme obdivovať architektúru z 18. a 19. storočia. Tá už kombinuje prvky tradičnej ľudovej architektúry s habánskymi prvkami, ako sú vysoké strechy, lomené krovy a obytné podkrovia. Pamiatková zóna v súčasnosti zahŕňa 47 obytných objektov a spolu s hospodárskymi budovami ide o 80 stavieb.

Expozícia Habánskeho múzea

Múzeum sa snaží prezentovať život habánov nielen v Sobotišti, ale na celom Slovensku. Návštevníci tu nájdu model habánskej strechy, repliku habánskeho veľkodomu z Veľkých Levár, dobové kostýmy či repliky habánskej keramiky. Ozdobou múzea je maketa habánskeho dvora z konca 19. storočia, ktorá je na 85 percent presnou replikou pôvodného dvora.

Vzdelávanie a náučný chodník

Súčasťou múzea je aj multifunkčná miestnosť určená na vzdelávacie a kultúrne podujatia. V rámci pamiatkovej zóny bol vytvorený náučný chodník, ktorý opisuje sedem habánskych objektov. Informačné tabule pri každom z nich obsahujú QR kódy s prekladmi do angličtiny a nemčiny, čo uľahčuje spoznávanie lokality aj zahraničným návštevníkom.

Habáni: Uzavretá komunita rôznych národností

Habánska komunita bola zmesou ľudí z rôznych krajín Európy, ktorí do Sobotišťa priniesli svoje zručnosti a poznatky. Aj napriek rekatolizácii v 18. storočí si habáni udržiavali uzavretý spôsob života s vlastnými pravidlami a predstavenými. Neuznávali súkromné vlastníctvo a mali prepracovaný sociálny systém, v ktorom mal každý člen komunity svoju úlohu a bol odmeňovaný podľa svojej práce.

Prenasledovanie a prínos habánov

Hoci boli habáni často neobľúbení medzi domácim obyvateľstvom, osvietení panovníci si uvedomovali ich prínos pre región. Habáni zakladali vinohrady, remeselnícke dielne, starali sa o lesy a lúky a boli vyhľadávaní ako učitelia a lekári. Ich stavby boli na svoju dobu veľmi pokrokové, o čom svedčí napríklad aj dláždenie ulíc tehlami už v 16. storočí.

Sobotište ako sídlo habánskeho “biskupa”

Sobotište bolo približne 200 rokov sídlom habánskeho “biskupa”, ktorý odtiaľto vydával dekréty a nariadenia pre všetkých habánov na západnom Slovensku. Vďaka tomu sem dodnes prichádzajú zájazdy huteritov z rôznych kútov sveta, ktorí sa týmito dekrétmi stále riadia.

Zaujímavosti zo života habánov

Jednou z kuriozít habánskeho života bol spôsob výberu životného partnera. Muž, ktorý sa chcel oženiť, dostal od predstavenstva obce na výber z troch žien. Ak si z nich nevybral, mohol o nevestu opätovne požiadať až o rok. Novomanželia boli potom na niekoľko dní zamknutí v malej izbičke v podkroví, aby sa mohli spoznať. Tento zvyk pretrval v niektorých rodinách až do 20. storočia.

Mlyn je obľúbeným cieľom návštevníkov

Rekonštrukcia Habánskeho mlyna, ktorá začala v roku 2001, priniesla na Záhorie unikátne múzeum pripomínajúce bohatú históriu habánskej komunity. Vďaka citlivej obnove pôvodných prvkov a zaujímavej expozícii sa stal mlyn obľúbeným cieľom návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia. Habánske múzeum tak prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva regiónu a šíreniu povedomia o tejto významnej kapitole našich dejín.