KrasyTT.SK Prehliadka zámku
Počas návštevy zámku majú návštevníci jedinečnú príležitosť nahliadnuť do interiérov Mestského múzea, ktoré ukrýva cenné historické artefakty a dokumentuje bohatú minulosť mesta. Okrem toho je súčasťou prehliadky aj Čínska sála, ktorá vyniká svojím exotickým dekorom a evokuje ducha diaľok. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie je ďalšou perlou zámku, jej sakrálne priestory pôsobia pokojne a sú miestom duchovnej pokoje.
Zážitkom je tiež prehliadka pivníc a podzemných chodieb, kde sa návštevníci môžu ponoriť do tajomnej atmosféry a dozvedieť sa viac o histórii a využití týchto priestorov v minulosti. Každá časť zámku odkrýva časť z jeho dlhej a fascinujúcej histórie, pričom návštevníkom poskytuje vzdelávací zážitok plný objavov.
Hospodárske budovy a atrakcie
V areáli zámku sú sprístupnené aj hospodárske budovy, kde nájdeme aj Zámockú vináreň či kaviareň s turistickým informačným centrom. Koniarne čakajú na rekonštrukciu a ľavý depozit dnes slúži ako galerijný priestor. Bylinková záhrada a možnosť člnkovania počas leta sú ďalšími lákadlami pre návštevníkov.
Múzeum
V roku 1992 otvorilo svoje brány múzeum, ktoré začalo ako pobočka Záhorského múzea v Skalici. Pôvodne umiestnené v historickej budove manufaktúry na Bernolákovej ulici, múzeum sa pýšilo rozsiahlou zbierkou keramiky, ktorá reflektovala bohatú remeselnú tradíciu regiónu.
Nová kapitola v zámku
V roku 2005 sa múzeum presunulo do priestorov reprezentatívneho zámku, kde sa prezentácia jeho expozícií posunula na novú úroveň. Okrem keramiky sa múzeum začalo sústrediť aj na ďalšie aspekty miestneho dedičstva, a to konkrétne na remeslá a poľnohospodárske stroje, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou histórie tohto kraja.
Poľovníctvo – aristokratická zábava a dedičstvo
S Holíčom je neodmysliteľne späté aj poľovníctvo, ktoré malo významné miesto v živote Habsburgovcov. František Štefan Lotrinský, cisár Svätej ríše Rímskej, si obzvlášť obľúbil poľovačky v týchto končinách. Holíč s jeho okolím mu poskytoval ideálne prostredie pre túto šľachtickú zábavu.
Neďaleko Holíča, v Kopčanoch, vybudovali Kačenáreň s priľahlým rybníkom, kde sa chytali divé kačice. Tieto boli následne puštené do prírody na poľovačky, čo zaručovalo vždy úspešný lov. Okrem toho sa niektoré z nich dostali až na cisársky dvor, kde slúžili ako pochúťka pre jeho obyvateľov.
História zámku
Holíč, malé mesto s bohatou históriou, sa prvýkrát písomne spomína v roku 1205. V tejto dobe sa na území nachádzal drevený vodný hrad, ktorý bol významným strategickým bodom. Prvým známym majiteľom tohto panstva bol komes Kemyn, ktorému ho daroval kráľ Ondrej II.
Vývoj panstva v stredoveku
V 13. storočí Holíč zasiahli nájazdy Tatárov a česko-uhorské konflikty. V tomto období panstvo prevzal Kemynov syn Vavrinec a neskôr v roku 1291 Abrahám Rúfus. Abrahám však neodolal náporu vojsk Matúša Čáka Trenčianskeho a počas jeho vlády prešlo panstvo významnými zmenami, vrátane výstavby gotického paláca.
Éra Luxemburgovcov a Czoborovcov
Neskôr sa Holíč dostal do rúk Luxemburgovcov a v roku 1392 ho Žigmund daroval Ctiborovi zo Ctiboríc. Po Ctiborovej smrti sa majetok vrátil späť do rúk Luxemburgovcov. V roku 1489 kráľ Matej Korvín zálohoval panstvo bratom Imrichovi a Martinovi Czoborovcom. Napriek ich snahám o predaj a úhradu investícií do opráv, Vladislav Jagelovský ich plány neuznal a panstvo zostalo v rukách Czoborovcov, ktorí ho premenili na renesančnú protitureckú pevnosť.
Boje o panstvo a Jozef Czobor
V 16. storočí sa panstvo stalo predmetom súdnych sporov medzi rodinami Bakičovcov, Révaiovcov, Šlikovcov a potomkami Martina Czobora. Napriek tomu sa Czoborovcom podarilo panstvo udržať. Jozef Czobor, posledný z rodu, sa zadlžil a v roku 1736 predal panstvo Františkovi Štefanovi Lotrinskému.
Dôvody kúpy panstva Františkom Štefanom Lotrinským
František Štefan Lotrinský uvidel v Holíči príležitosť pre investíciu z viacerých dôvodov. Kúpil ho pre jeho lacnosť kvôli zadlženosti predchádzajúceho majiteľa, výhodnú polohu blízko Viedne, strategickú polohu na trojhraničí, úrodnú pôdu vhodnú na poľovníctvo a možnosť podnikania, ako napríklad výroba fajanse a kartúnka v Šaštíne.
Rozvoj za Habsburgovcov
Po kúpe panstva František Štefan začal s jeho rozvojom. V krátkom čase sem prilákali cudzincov a úradníkov, začali sa stavebné a obnovovacie práce na hospodárskych budovách, v Kopčanoch vybudovali pálenicu a pivovar a rozbehli prestavbu zámku. Holíč sa stal obľúbeným miestom pre Františka aj pre Máriu Teréziu, ktorá tu pobývala viac ako 30-krát.
Zámok a mesto v 19. a 20. Storočí
V 19. storočí panstvo prosperovalo, avšak po smrti Františka Štefana už Mária Terézia do Holíča chodila menej často. V roku 1908 prešli priestory zámku pod vojenskú správu. Prvú svetovú vojnu panstvo prežilo bez zásadných škôd. Po rozpade monarchie bol zámok skonfiškovaný a spravovali ho štátni zamestnanci, ktorí však nezabránili rabovaniu.
Zámok Holíč dnes
Počas prvej Československej republiky sa v zámku nachádzala meštianska škola a neskôr poľnohospodárske učilište. V roku 1945 bol zámok poškodený ustupujúcimi nemeckými vojskami. Napokon, v roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku, čím sa potvrdila jeho významná historická hodnota. V súčasnosti sa mesto snaží neustále zámok zveľaďovať a postupne rekonštruuje všetky jeho časti.
Holíčsky zámok – pôsobivá spomienka na históriu a kultúru regiónu
Dnes Holíčsky zámok stojí ako pôsobivá spomienka na bohatú históriu a kultúru tohto regiónu. Návštevníci majú možnosť nahliadnuť do minulosti a objaviť krásu starodávnych remesiel a aristokratického životného štýlu, ktorý tu kedysi vládol. Holíčsky zámok je tak ideálnym miestom pre každého, kto sa chce ponoriť do histórie a zároveň zažiť príbeh, ktorý prežíva až do súčasnosti.