Chotár je odlesnená nivná rovina s lužnými prípadne lužnými černozemnými pôdami. Od okresného mesta Galanta je vzdialená 12 kilometrov južne a od Bratislavy približne
Prvá zmienka o obci je doložená z roku 1158 ako Selu. Obec sa spomína z roku 1158, keď patrila kláštoru na Panónskej Hore, neskôr menila zemepánov. V 16. storočí patrila Gašparovi Serédymu, v 17. storočí panstvu Svätí Jur, v roku 1677 panstvu Topoľníky. Podľa doložených informácií mala v roku 1601 česť rybníkov a mýto na moste cez Dudváh. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a od 18. storočia povozníctvom, keď vozili soľ zo skladu v Treticiach. V roku 1867 veľká časť obce vyhorela. Obec bola v rokoch 1938—45 pripojená k Maďarsku.
V obci stoja dva kostoly
Prvým je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1875. Ide o secesný kostol s pseudorománskymi prvkami. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, transeptom pri prvom klenbovom poli s predstavanou vežou. Loď je zaklenutá pruskými klenbami. Hladkú fasádu členia iba okná. Hlavný oltár je s predstavanou menzou a na stene s obrazom sv. Jána Krstiteľa z konca 19. storočia. Organ pochádza z konca 19. storočia.
Druhý kostol je evanjelický. Ide o historizujúcu stavbu s romantickými prvkami postavenú v rokoch 1874 až 1878 staviteľom Szeszlerom. Halový priestor je s bočnými emporami a rovným oltárnym uzáverom, krytý rovným stropom. Empory stoka na liatinových kanelových stĺpoch kompozitnou hlavicou. Priečelie so vstavanou vežou je zakončené zuborezovým štítom. Veža je zakončená ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Vo vnútri je oltár s kazateľnicou, ktorá pochádza z roku 1878 a s obrazom Krista na Hor olivovej od Fleischmanna. Krstiteľnica je mramorová, jednoduchého tvaru s medeným vrchnákom. Organ pochádza z obdobia okolo roku 1800.
V severozápadnej časti obce sa nachádza jazierko, ktorého okolia je upravené a ponúka možnosť na oddych a pokojnú prechádzku. Využívajú ho aj miestni rybári.
Parný mlyn
V roku 2019 Trnavský samosprávny kraj prikročil k nákupu historickej budovy bývalého parného mlyna v obci s cieľom obnoviť a zachovať túto významnú technickú pamiatku. Po starostlivej príprave bola realizovaná celková rekonštrukcia budovy, ktorá následne poslúžila ako ideálny depozitný priestor pre Vlastivedné múzeum v Galante. Táto inovácia umožnila múzeu skladovať až 25.000 zbierkových predmetov v tomto rozsiahlom a vhodnom priestore.
Múzejní pracovníci navyše inštalovali novú expozíciu s názvom “Parný mlyn v Dolných Salibách”. Táto expozícia nám dáva vhľad do obdobia priemyselnej revolúcie, kedy moderné technológie začali meniť tvár mlynárstva. Toto obdobie, ktoré sa datuje na prelom 19. a 20. storočia, prinieslo inovatívne zariadenia do mlynských strojovní. Ľutujeme, že pôvodné zariadenie mlyna, ktoré bolo zakúpené od renomovanej firmy GANZ v Budapešti, sa nepodarilo zachovať.
Budova parného mlyna v Dolných Salibách je dnes živým svedectvom technického pokroku, ktorý sa udial na našom území v danom období.