Zeleneč

Táto obec sa rozkladá na južnej strane od okresného mesta Trnavy, na rovinatom povrchu Trnavskej sprašovej tabule, ktorá sa vypína na výšku 146 – 149 metrov nad morom. Jej umiestnenie spadá do administratívnej oblasti Trnavského kraja.

Katastrálne územie Zelenča sa nachádza v teplej a suchej oblasti, ktorú charakterizujú ročné atmosférické zrážky v rozmedzí 550 – 600 milimetrov. Pôda v okolí obce je prevažne z diluviálneho obdobia (starších naplavenín), z čoho najväčší podiel tvorí orná pôda. Naopak, najmenšiu plochu zaberá stromová zeleň, ktorá je buď lesná alebo uličná a je rozptýlená po celej obci.

Lesná zeleň je zastúpená 10,4 ha súvislej plochy na lokalite Starý Linč a 6,4 ha v katastrálnom území Hrnčiaroviec nad Parnou, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti Zelenča. Uličnú zeleň tvoria predovšetkým ovocné dreviny. Do kategórie účelovej zelene patrí zeleň cintorína a zeleň areálu školy. Rozptýlená zeleň je zastúpená len v malom množstve a nájdeme ju okolo potoka Parná, na lokalite Výhon a v areáli poľnohospodárskeho družstva. Prírodnú rozmanitosť obce dopĺňa bohatá kvetena a pestrofarebný bylinný kryt.

V obci môžeme nájsť nižšie druhy živočíšstva, motýle a bežné stredoeurópske vtáky. V obci sa nachádza potok Parná, ktorý tvorí jedinú vodnú plochu. Katastrálne územie je rozdelené na niekoľko celkov, medzi ktoré patrí Pažiť, Tehelňa, Háje, Starý Linč – Zeleneč, Záhrady, Kapustnica, Záhajské diely, Lúčky, Lose a lúky, Prítok, Vinohrady, Pasienky, Predné pole, Pri kríži, Diele, Zadné pole, Horné pole, Doliny, Za výhon, Druhá, Tretia cesta.

Archeologické nálezy, ako sú neolitické sídlisko s kultúrou volútovou, želiezovskou a lengyelovskou, hroby stredodunejskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, sídlisko neskorolatenské, rímsko-barbarské a ranostredoveké osídlenie svedčia o tom, že územie obce bolo obývané v dávnej minulosti.

Prvá písomná zmienka pochádza z 1243

Prvá písomná zmienka o existencii obce pod názvom “Terra Scelench” pochádza z roku 1243, keď ju belo IV. daroval bratislavskému mešťanovi Wochovi. Neskôr sa obec dostala do vlastníctva bratislavskej kapituly.

Názov obce sa počas rokov často menil. Objavujú sa názvy ako Zelench, Szilincs, Lincz, Linz, Sylinč, Szilincs, Linč a od roku 1927 je používaný názov Zeleneč.

V dokumente z roku 1283 je uvedená malá pevnosť v blízkosti Zelenča. Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov pochádza z roku 1634, keď obec mala 200 obyvateľov a 40 domov. Postupne sa počet obyvateľov zvyšoval, a v roku 1900 dosiahol číslo 1265. Obec sa v priebehu rokov dostala do vlastníctva svätojurských a pezinských grófov. Bratislavská kapitula, ktorá bola druhým majiteľom obce, ju opäť získala za vlády cisára Rudolfa II.. V roku 1649 daroval Ferdinand III. obci právo mýta.

Obec niekoľkokrát postihli požiare. V období feudalizmu bola Zeleneč súčasťou častých sporov s obcou Opoj. Prvá a druhá svetová vojna veľmi negatívne ovplyvnila aj Zeleneč. Pričom prvá svetová vojna si vyžiadala 41 obetí a druhá svetová vojna 10 obetí. Zeleneč patril do Bratislavskej župy a do okresu Trnava. Od roku 1950 bola v obci zriadená miestna národná výbor a od roku 1990 obecný úrad.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Ten bol postavený v rokoch 1969 – 1973, a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia.