Veselé

Je to vzdialenosť približne 8 kilometrov juhozápadne od mesta Piešťany. Z geografického hľadiska sa obec Veselé nachádza v regióne Považie, a to vo výške 161 metrov nad morom. Súradnice obce sú 48°32′49″S 17°44′07″V.

Veselé sa rozprestiera na ploche približne 13,87 kilometrov štvorcových, čo je ekvivalent 1 387 hektárov. Podľa údajov z 31. decembra 2022 tu žije 1 244 obyvateľov. Hustota obyvateľstva je teda približne 89,69 obyvateľov na kilometer štvorcový.

Prvá písomná zmienka o obci Veselé sa datuje až do roku 1390. Avšak, pri pohľade na históriu obce zistíme, že tu už v neolite (mladšej dobe kamennej) bolo sídlisko volútovej kultúry. V eneolite (medenej dobe) sa tu nachádzalo sídlisko s kanelovou keramikou. Rôzne archeologické nálezy z obce poukazuje na jej rozmanitú a bohatú históriu. Napríklad, kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej, opevnená osada maďarovskej kultúry zo strednej doby bronzovej, osada s mohylovou kultúrou zo strednej doby bronzovej, sídlisko kalenderberskej kultúry z mladšej doby hallštattskej, z doby laténskej a z doby rímskej.

V stredoveku tu bola pevnôstka z 12. -13. storočia. Obec Veselé sa v písomných prameňoch spomína od roku 1390 a patrila pod panstvo Čachtice a v roku 1417 pod panstvo Beckov. V roku 1557 sa spomína hrad Stiborová pevnosť, ktorý v 16. storočí spustol. V roku 1569 Veselé dosiahlo postavenie mestečka. V erbe mestečka bol svätý Bartolomej.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V roku 1799 sa vzbúrili proti vysokým poddanským povinnostiam. V roku 1847 tu založili Ústredný Výbor spolku miernosti, prvého slovenského masového hnutia. Toto hnutie okrem boja proti alkoholizmu zakladalo aj osvetové zariadenia, ako napríklad knižnicu a nedeľnú školu, a drobné hospodárske inštitúcie, ako boli sporiteľne.

Obec Veselé si zachovala svoj poľnohospodársky charakter aj po roku 1918. V rokoch 1920, 1921 a 1924 sa tu konali štrajky poľnohospodárskych robotníkov. Kostol vo Veselom, ktorý bol súčasťou starobylej farnosti, musel byť už v dávnejších časoch. Spomína sa v listinách z rokov 1560 a 1680. Z pečate Veselého z roku 1569 vyplýva, že bol zasvätený apoštolovi Bartolomejovi.

Toto apoštolské patrocínium bolo frekventované v poveľkomoravskom a románskom období, teda v 10. storočí až v prvej polovici 13. storočia. Je zaujímavé, že aj rovnomenné mesto Veselí nad Moravou malo pôvodný farský kostol zasvätený svätému Bartolomejovi. Súpis farností Ostrihomskej arcidiecézy z roku 1733 charakterizuje veselský kostol ako väčšiu kaplnku. Nemal klenbu a neboli v ňom ani sedadlá. Bol veľmi skromne zariadený.

Na mieste staršieho kostola v rokoch 1736 – 1743 od základov postavili nový barokový kostol. Z predchádzajúceho kostola v ňom zostala časť veže. V rokoch 1773 – 1774 ku kostolu pristavili sarkristiu a zaklenuli loď. Výlohy na stavbu hradili z kostolnej pokladnice a z milodarov. Kostol mal dĺžku 25 metrov, šírku 11 metrov a kapacitu tisíc veriacich. Sarkristia a veža boli kryté medeným plechom. Na veži boli slnečné hodiny a vnútri boli štyri zvony. V roku 1813 mal kostol tri oltáre: hlavný zasvätený apoštolovi Bartolomejovi a bočné oltáre Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého. V roku 1912 popri hlavnom oltári boli už tri bočné oltáre: Božského srdca, Lurdskej Panny Márie a svätého Jozefa. Kostol v roku 1925 prístavbou dvoch bočných lodí rozšírili na trojloď a obnovili.