KrasyTT.SK Medzi jej historické pamiatky patrí rímskokatolícka kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1834, vystavaná v klasicistickom štýle. V kaplnke sa nachádza obraz najsvätejšej Trojice, dielo maliara Žigmunda Kelemana. História obce siaha až do roku 1113, kedy sa o nej prvýkrát píše. Pôvodné meno obce, Fornoseg, bol neskôr zmenený na dnešné Tepličky.
Podľa archeologických nálezov sa predpokladá osídlenie oblasti už pred 3000 rokmi pred naším letopočtom. Za zmienku stojí aj nález klu z mamuta, ktorý je vystavený v Balneologickom múzeu v Piešťanoch a bol nájdený v chotári Kičíre. Významný bol aj nález rímskej medenej mince, tzv. antoniniánu Claudia II. Gothicus z roku 268 pred naším letopočtom, ktorý našiel miestny občan pán Poitz v roku 1996. Tento unikátny artefakt je vystavený v Múzeu v Hlohovci a je zaznamenaný ako prvý svojho druhu nájdený na Slovensku. V miestnom cintoríne sa nachádza hrobka pána Šimona Schwitzera, veľkostatkára, ktorý v obci hospodáril až do svojej smrti v roku 1937.
Obec Tepličky sa nachádza pri pramenisku potoka Galanovka
Obec Tepličky sa nachádza 7 km severovýchodne od Hlohovca, pri pramenisku potoka Galanovka, na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a južných svahov Považského Inovca. Centrum obce je umiestnené v nadmorskej výške 215 metrov. Osídlenie sa tu vyvinulo na južných svahoch Považsko-inoveckého pohoria a v údolí potoka.
Fosílne zvyšky kostí chobotnatca rodu Mastodontus z obdobia treťohôr zdobia okolie bývalého hliniska Kíčer, juhovýchodne od obce. V intraviláne obce sa našli dôkazy o sídlisku z mladšej doby kamennej, datovanom do obdobia 4 000 rokov pred naším letopočtom. V roku 1994 tu bola nájdená rímska minca – antoninianus cisára Claudia II. Gothica z rokov 268 – 270.
V blízkosti obce, v údolí potoka Galanovka, sa nachádza miesto, kde v 11. – 13. storočí stála stredoveká osada. Podľa staršej literatúry sa jedná o osadu Tavvicz, spomínanú v Zoborskej listine z roku 1113. Ďalšia dôveryhodná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1406. Názov obce je odvodený z teplých prameňov, ktoré sa tu nachádzajú.
Tepličky sa vyvinuli ako poľnohospodárska a vinohradnícka obec
Tepličky sa vyvinuli ako poľnohospodárska a vinohradnícka obec v oblasti Koplotoviec. Historicky bola tato obec viac spájaná s neďalekou obcou Horné Trhovište a vlastnená rôznymi zemanskými rodmi. Obec bola v roku 1597 – 98 vyplienená Turkmi. Prvý obecný cintorín bol zriadený až v roku 1780 nad dedinou a v jeho strede bola postavená aj malá kaplnka s hrobom Ukrižovaného. V minulosti sa zomrelí obyvatelia pochovávali v Hornom Trhovišti. Obec pozostávala v roku 1787 z 45 domov a mala 232 obyvateľov.
V obci bol známy veľkostatok, známy ťažbou štrku, piesku a výrobou liehu, ktorý vlastnil židovský veľkostatkár Simon Schwitzer až do svojej smrti v roku 1937. V roku 1919 sa v obci zriadila jednotriedna štátna ľudová škola, ktorá sa v roku 1930 rozšírila na dvojtriednu. Obec mala od roku 1924 vlastnú knižnicu. Po druhej svetovej vojne bola v obci zriadená roľnícke družstvo. Od roku 1979 až do osamostatnenia v roku 1990 boli Tepličky miestnou časťou obce Horné Otrokovce.
Súčasný erb Tepličiek, ktorý je vyobrazený na urbariálnych dokumentoch z roku 1782, symbolizuje hlavnú činnosť miestnych obyvateľov – vinohradníctvo, a je na ňom zobrazený vinohradnícky lis. Kruhopis na erbe obsahuje nápis POSSIONIS FORNOSZEG 1781. Erb pozostáva z červeného štítu, v ktorom je zlatý vinohradnícky lis.