KrasyTT.SK Jej katastrálna územie o rozlohe 1438 ha sa rozprestiera v nadmorskej výške medzi 161 a 231 metrami, pričom centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške 174 metrov. Susedí s obcami Šelpice na východe, Zvončínom a Ružindolom na juhovýchode a juhu, Dlhá na západe, Košolná a Boleráz na severe a Klčovany na severovýchode. Od mesta Trnava je vzdialená len 7 km.
Archeologické nálezy naznačujú, že toto územie bolo obývané už od neolitu. Nájdené boli aj artefakty z volutovej kultúry, paleontologické a doklady o existencii rímsko-barbarského sídliska.
Presné obdobie vzniku obce nie je známe, avšak prvé písomné zmienky o nej pochádzajú z roku 1251. Tieto dokumenty hovoria o predaji pozemkov, ktoré už predtým vlastnila vdova Alžbeta. V 13. storočí patrila obec panstvu Červeného Kameňa a malšie územia boli v držbe rôznych zemianskych rodín. V roku 1463 bol majetok Ulricha Norchana predaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých flóriňov. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej pozemky a sídlo.
Už v 14. storočí existovali v obci vinohrady vlastnené trnavskými mešťanmi. Kvôli niektorým neoprávneným zásahom panovník Ľudovít I. v roku 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby neprekážali pri obrábaní vinohradov a zbere úrody. Medzi významnými vlastníkmi vinohradov v Suchej boli v roku 1507 gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.
Z urbárnych zápisov z roku 1543 je známy pôvodný názov obce – „Dűrenbach“. V tomto období mala obec pravdepodobne okolo 300 obyvateľov, avšak po roku 1526 sa počet obyvateľov zrejme znížil v dôsledku tureckých nájazdov, keďže záznamy uvádzajú 26 opustených domov.
Srdcom obce až do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ, dedičný majetok rodu Pállfyovcov. Dnes sa na jeho mieste nachádza základná škola.
V centre obce, blízko miesta bývalého kaštieľa, stojí farský kostol sv. Martina. Pravdepodobne bol zriadený už v 13. storočí, keďže po roku 1280 sa už spomína meno farára. Farnosť zahŕňa aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova pochádza z roku 1871. V kostole pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829). Kostol bol pôvodne gotický a okolo neho sa rozkladal farský cintorín. Miesto tohto cintorína dnes zaujíma nový kostol, ktorého výstavba začala v roku 1699. Z pôvodného kostola ostala len masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a pokrytá barokovou strechou. Hlavný oltár je z 18. storočia a medzi cenné pamiatky patrí aj klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého.
