KrasyTT.SK Prvá dokumentovaná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1245. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, ktorý bol postavený v 18. storočí.
Obec susedí s obcami Voderady a Cífer, konkrétne s časťou Pác. V rannom stredoveku sa na území Slovenskej Novej Vsi vyformovali dve obce: Krtvelíš a niečo neskôr vzniknutá Slovenská Nová Ves. Meno Krtvelíš sa v histórii objavuje prvýkrát v roku 1243. Záznamy uvádzajú darovaciu listinu, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV., kde sú opísané hranice Zelenča.
Slovenská Nová Ves je spomínaná už v dokumente z roku 1245, avšak tento dokument bol pravdepodobne falzifikovaný na začiatku 15.storočia. Prvá overená zmienka o mladšom segmente našej obce pochádza až z konca 14. storočia. V prvej polovici 16. storočia bol tento región pustošený Turkmi. Slovenská Nová Ves a Krtvelíš sa vtedy ocitli v rukách rôznych vlastníkov, ktorí sa často menili. V roku 1553 boli obce vlastnené trnavskými klariskami a rodinou Foldešovcov. Neskôr sa časti oboch obcí dostali do vlastníctva Baťániovcom a príbuzným rodinám Peréniovcov a Andrášiovcov.
Od 16. storočia bol Krtvelíš súčasťou panstva Červený Kameň, ktoré vlastnila významná šľachtická rodina Pálfiovci. V 18. storočí sa majiteľmi Slovenskej Novej Vsi stali Farkašovci – zemianska rodina pochádzajúca z Pustých Úľán. V roku 1773 získal František Ziči majetok vo Voderadoch spolu s miestnym kaštieľom od svojho príbuzného. Stal sa tak zakladateľom takzvanej voderadskej vetvy Zičiovcov.
Svoje vlastníctvo postupne rozširoval a vďaka príbuzenským väzbám s Farkašovcami sa na prelome 18. a 19. storočia stal zemepánom v Slovenskej Novej Vsi i v Krtveliši. Po komasácii v roku 1857 sa obe obce spojili pod jedným názvom – Slovenská Nová Ves. Do roku 1918 sa úradne používal maďarský názov Tót Ujfalu, ktorý bol na začiatku 20. storočia ešte viac maďarizovaný na Vedrodoujfalu.