Naháč

Od krajského mesta Trnava je vzdialená 20 kilometrov a od Bratislavy približne 70.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1426. Patrila striedavo Dobrovodskému a Smolenickému panstvu. V 16. storočí sa v nej usadili Chorváti, ktorí tu našli útočisko pred tureckými vpádmi. Aj v súčasnosti sa v obci vyskytujú pôvodom chorvátske priezviská. Obyvatelia sa živili najmä drevorubačstvom, roľníctvom a remeslami.

Jedným z najväčších lákadiel v celých Malých Karpatoch je Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej alebo jednoducho Katarínka. Zvyšky kláštora sa nachádzajú približne 2 km severne od Naháča v lesoch na južnom okraji Brezovských Karpát. Kláštor patriaci františkánskemu rádu dal postaviť gróf Krištof Erdődy v roku 1618 na mieste starej gotickej kaplnky s cintorínom, kde sa podľa legendy mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína. Dodnes zachované ruiny jeho kostola s vežou a zvyšky južného krídla kláštornej budovy sú národnou kultúrnou pamiatkou. Časť jeho inventáru sa nachádza v kostoloch okolitých obcí. Od roku 1995 sa v rámci projektu Katarínka snažia mladí ľudia formou dobrovoľníckych letných táborov zachrániť zvyšky kláštora. V tesnej blízkosti sa nachádzajú pozostatky historickej úzkokoľajnej železnice.

Na severozápadnom okraji obce stojí rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1594 a pri ňom budova fary, v roku 1990 adaptovaná na Pamätný dom Juraja Fándlyho s dvoma expozíciami – jednou venovanou Jurajovi Fándlymu, ktorý tu pôsobil ako kňaz v rokoch 1780 až 1870, a druhou venovanou miestnemu národopisu. Fara s pamätnou tabuľou sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Raritou obce je Fándlyho jabloň

Raritou obce Naháč je Fándlyho jabloň, geneticky jedinečný strom, ktorý sa nachádza v záhrade pamätného domu a je opísaný Fándlym v práci Pilní domajší a poľní hospodár. Ide o mutanta jablone domácej, ktorého veľmi nenápadný kvet nemá korunné lupienky, ale zmnožený kalich a plodolisty. Jeho plody nemajú semená a rozmnožuje sa len vegetatívne – štepením. V polovici 20. storočia náhodne nájdená jabloň sa vďaka miestnemu učiteľovi Alojzovi Kaššákovi zachovala a preštepením namnožila. Jabloň v predzáhradke základnej školy bola v roku 2002 – vtedy 45-ročná – vyhlásená za chránený strom.

Od pamätnej izby vedie náučno-vzdelávací chodník v dĺžke 2,7 kilometra až ku Katarínke. Kláštor je tiež prvou zastávkou v teréne vyznačeného náučného chodníka Križovatka storočí, ktorý však nemá obvyklý charakter. Katarínka, Dechtice, Planinka, Naháč, Dobrá Voda či Chtelnica sú miesta, ktoré prejdete vďaka tomuto chodníku.