KrasyTT.SK Architektonické skvosty zóny
Pamätná zóna sa pýši viacerými národnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré sú srdcom tohto miesta. Medzi dominanty patrí Kostol narodenia Panny Márie, Fara Jána Hollého, Pomník Jána Hollého a Súsošie svätých Vendelína, Rócha a Floriána. Tieto historické objekty tvoria neoddeliteľnú súčasť Maduníc a sú cenným svedectvom minulosti.
Kostol narodenia Panny Márie: Renesančná krása
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie je pokladom obce. Stojí v jej strede a je známy už od roku 1559. Jeho súčasná podoba pochádza z obdobia rokov 1799 až 1806, kedy bol vybudovaný na základoch staršieho kostola. Tento jednoloďový objekt s predlženým presbytériom a charakteristickou vežou je vzorom architektonickej majstrovskosti.
Súsošie sv. Vendelína, Rócha a Floriána: Ochrancovia obce
Neprehliadnuteľným umeleckým dielom je súsošie sv. Vendelína, Rócha a Floriána, ktoré v roku 1839 vytvorila obec na čele s farárom Jánom Hollým. Súsošie, ktoré prežilo obnovu v roku 1933, dnes pripomína ochranu pred ohňom, vodou a ďalšími nešťastiami.
Pomník Jána Hollého: Vzdanie úcty básnikovi
V parku naproti kostola nájdeme pomník Jána Hollého. Táto pieskovcová socha predstavuje básnika v nadživotnej veľkosti a je dielom akademického sochára Vincenta Vosmika. Odhalená bola v roku 1923 a je miestom, kde si môžeme pripomenúť Hollého prínos pre slovenskú literatúru.
Fara Jána Hollého: Kultúrno-historický skvost
Fara v Maduniciach je príkladom profánnej ľudovej architektúry s urbanistickou hodnotou. Jej história siaha až do roku 1650 a dnes je významným svedkom minulých čias.
Kultúrne dedičstvo
Pamätná zóna Jána Hollého v Maduniciach je miestom, kde sa prelína história s kultúrou. Každá budova a pamiatka v zóne rozpráva príbeh, ktorý ožíva pred očami návštevníka. Či už sa zaujímate o architektúru, históriu alebo literatúru, Madunice a ich pamätná zóna ponúkajú pohľad do bohatej minulosti Slovenska.
Ján Hollý: Duchovný a národný buditeľ
V roku 1785 sa v Trnavskom kraji, konkrétne v Borskom Sv. Mikuláši, narodil významný človek, ktorý sa zapísal do dejín nielen ako duchovný vodca, ale aj ako národný buditeľ. Po ukončení gymnaziálneho vzdelania sa Ján Hollý rozhodol pre duchovnú dráhu a absolvoval teologickú fakultu. Svoj život a poslanie spojil najmä s obcou Madunice, kde ako farár pôsobil a žil dlhé roky.
Farár bez rozdielov
V Maduniciach si Ján Hollý vybudoval povesť čestného a sporiadaného kňaza. Jeho kresťanské zásady boli neochvejné a celú svoju energiu vkladal do služby ľuďom. Svojím prístupom, ktorý nečinil rozdiely medzi sociálnymi vrstvami, si získal obrovskú úctu a uznanie od spoločenstva.
Tragédia a zmena života
Po takmer troch dekádach pôsobenia v Maduniciach zasiahla Jána Hollého tragédia. Požiar, ktorý vznikol na susednom statku, sa rozšíril a zachvátil aj faru. V dôsledku reumatických ťažkostí nemohol Hollý opustiť faru a utrpel vážne popáleniny, ktoré ho v podstate pripravili o zrak. Po tejto udalosti opustil svoje farárske povolanie a odišiel s priateľom Martinom Lackovičom na Dobrú Vodu.
Podpora štúrovcov
Pred uzákonením štúrovskej slovenčiny sa na Dobrej Vode za Hollým zastavili štúrovci, aby získali jeho súhlas s novou spisovnou slovenčinou. Hollý ich v ich snahe podporil, hoci až do konca svojich dní pokračoval v písaní bernolákovčinou. Po šiestich rokoch trápenia s chorobou na fare v Dobrej Vode Ján Hollý v roku 1852 zomrel.
Odkaz Jána Hollého v slovenskej literatúre
Hlavným cieľom Hollého literárnej tvorby bolo priblížiť slávnu slovenskú históriu súčasným i budúcim generáciám. Presvedčenie o úlohe Slovákov ako jadra celého slovanstva a ich prínose pri zakladaní Veľkej Moravy sa stalo jeho inšpiráciou. V dielach ako “Svatopluk”, “Cyrilometodiáda” či “Sláv” a zbierke “Selanky” poukazoval na nerovnosť a nejednotu národa, ale tiež na jeho hrdinské činy. Svojou tvorbou volal po rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku.
Elégie a ódy – dve strany Hollého tvorby
V elégiách (žalospevoch) Ján Hollý opisoval smutné osudy slovenského národa, vyjadroval smútok nad vykorisťovaním a bezprávím a odsudzoval zradcov národa. V ódach, ktoré sú zhrnuté v zbierke “Pěsně”, naopak oslavoval statočné skutky, priateľov, dobrodincov a vysokých hodnostárov.
Ján Hollý zostáva nezabudnuteľnou postavou slovenskej histórie a literatúry. Jeho diela a činy odzrkadľujú ducha doby, ale zároveň v sebe nesú posolstvo, ktoré je aktuálne aj v dnešnej dobe. Jeho odkaz je živým pripomínaním významu kultúrnej a národnej identity.