S jej katastrálnym územím o rozlohe 959 hektárov hraničí Boleráz na severnej strane, Suchá nad Parnou na východe a juhu a na západe sa nachádzajú katastre Dolných Orešian a Dlhej. Nadmorská výška obce sa mení v rozmedzí medzi 165 a 208 m n. m. Stred obce má nadmorskú výšku 180 m. Poloha obce je charakterizovaná geografickými súradnicami 48°25′ severnej šírky a 17°27′ východnej dĺžky.
Z hydrogeologického hľadiska sa katastrálna oblasť obce Košolná nachádza v oblasti výskytu artézskych prameňov.
Lokálna výšivkárska tradícia sa v obci prejavuje vo forme bohatej ornamentálnosti.
Prvý písomný záznam o obci Košolná nepodáva informácie o jej vzniku. Potvrdzuje jej existenciu, čo naznačuje, že za sebou už mala určitú históriu. Týmto dokumentovaným milníkom je rok 1296. Obec sa v histórii objavuje pod rôznymi názvami, čo odráža vplyv maďarskej a nemeckej kolonizácie.
Dôkaz o osídlení obce v minulosti poskytuje archeologický nález piatich bielo patinovaných pazúrikových čepeľových škrabadiel s retušovanými hranami v lokalite Pod borom. Tento nález je datovaný do obdobia gravettskej kultúry mladšieho paleolitu (staršia doba kamenná, približne 23000 – 15000 rokov pred Kristom). Po ukončení poslednej doby ľadovej okolo 10000 rokov pred Kristom sa ľudia začali usadzovať. To označuje začiatok epochy zvanej neolit. Archeológovia tu našli aj zlomok ženskej plastiky a lichobežníkovú kamennú sekierku s asymetrickým zbrúsením datovanú do obdobia 3800 až 2900 pred Kristom.
Na záver môžeme konštatovať, že obec Košolná patrí medzi miesta s významnou koncentráciou osídlenia v mladšej a neskorej dobe kamennej.