Dvorníky

Od okresného mesta Hlohovec je vzdialená necelých 10 kilometrov a od Bratislavy približne 60.

Prvá písomná zmienka o obci Dvorníky pochádza z roku 1247 pod názvom Vduornuc. Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Hlohovec. V okolí obce boli v minulosti rozsiahle vinice a jej obyvatelia sa zaoberali pestovaním hrozna a výrobou vína, ktorým zásobovali okolité panstvá.

Prvá písomná zmienka o miestnej časti Posádka je z roku 1217. Nachádzala sa tu pevnosť Szolgagyór, ktorá chránila dôležitý brod cez Váh. K posádke hradu prislúchali vojaci zo 70 obcí nachádzajúcich sa v 14 župách. Pevnosť zanikla v 13. storočí a podľa písomných prameňov už v roku 1294 nejestvovala. Patrila viacerým zemanom, potom rodine Brunswikovcom. Posádka bola k obci Dvorníky pričlenená v roku 1971.

Archeologické výskumy prác pochádzajú z neolitu, doby bronzovej, laténskej a rímsko-barbarskej. Z územia obce Dvorníky je známe i staromaďarské pohrebisko z 10. storočia. V miestnej časti Posádka boli vykonané archeologické výskumné práce pri odkrývaní stredovekého hradiska. Ide pravdepodobne o pozostatky hradu Szolgagyór. Časť exponátov nájdených pri archeologickom výskume je vystavená vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

V katastri obce Dvorníky sa našli aj zvyšky protitureckého opevnenia zo 16. a 17. storočia. Historickú hodnotu má aj objekt sýpky z 18. storočia so samostatnou pivnicou vybudovanou do svahu. Novodobejšou architektonickou pamiatkou je objekt školy z roku 1936 postavený podľa projektu Ferdinanda Silbesteina–Silvána.

Skulpturálne pamiatky reprezentuje prícestná socha sv. Vendelína z 19. storočia, súsošie sv. Trojice, kríž s korpusom z 18. storočia a v časti Posádka sa nachádza zvonica zo 70. rokov 19. storočia.

Stáročnú tradíciu má vinohradníctvo. Dokumentuje to aj erb obce Dvorníky, na ktorom je vyobrazená motyka, strapec hrozna a vinohradnícky nôž. Miestna časť Posádka má vlastný erb so svätým Martinom na koni, pod ním je žobrák s palicou.

V obci boli rozšírené umelecko-výrobné činnosti

V obci boli v minulosti rozšírené tradičné umelecko-výrobné činnosti. Do prvých desaťročí 20. storočia ženy vyšívali a paličkovali čipky. Ľudové umenie reprezentuje výroba bábik a betlehemov z kukuričného šúpolia a zdobenie veľkonočných kraslíc nalepovanými ornamentami zo slamy. V súčasnosti sa výrobe upomienkových predmetov zo šúpolia venuje už len niekoľko starších obyvateľov.

V starých listinách sa o Dvorničanoch píše, že je to ľud veselý a zábavný, i keď rozprávajú veľmi tvrdo a aj povahovo sú tvrdošijní. Táto vlastnosť a nárečie sa zachovalo až dodnes, spolu s pestovaním viniča a výrobou kvalitného vína. Každoročne na jeseň sa koná ochutnávka vín a hodovanie spojené s pitím burčiaku, konzumáciou husaciny a plesnivého syra.

Vzhľadom ku krajinným danostiam a polohe obce v blízkosti miest sú v katastri obce rozšírené niektoré formy individuálnej rekreácie. Koncentrujú sa predovšetkým v časti Posádka, kde je priamo v nadväznosti na zastavané územie záhradkárska kolónia a v lokalite Bereg je chatová osada. V samotnej obci a tiež v osade Borody je väčší podiel starších, pôvodne obytných domov využitých ako chalupy a rekreačné domy pre víkendovú rekreáciu.

V rozsiahlom katastri obce, ktorý siaha až na pravý breh Váhu, sú podmienky pre rekreačno – poznávacie aktivity viazané predovšetkým na prírodné prostredie Váhu a zbytkov lužných lesov pozdĺž toku. Ide o táborenie v prírode, splavy, čiastočne pre pešiu turistiku a cykloturistiku.