KrasyTT.SK K 31. decembru 2022 tu žilo 1 411 obyvateľov. To znamená hustotu obyvateľstva približne 79 osôb na km². Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1235.
Názov Dolné Orešany je možné najlepšie pochopiť vďaka jeho historickým záznamom. V historických dokumentoch sa vyskytuje v rôznych podobách. Vrátane Gyos nunc vocata, olym vero Solyumus nuncupata (1235-1270, 1363/1364), Gyows 1296, villa Nucum Slavonicalis 1390, Oresya 1420, Oressaan a.n. Diosffalu 1437, Thothdyos 1438, Dolne Oressany, maďarsky Alsódiós, nemecky Unter-Nussdorf a Windisch-Nussdorf. Pôvodný názov bol odvodený od obyvateľov, ktorí boli známi ako Orešane – odvodené od orechových stromov, ktoré v tejto oblasti hojne vysádzali a pestovali. Názov je doplnený o orientačný prívlastok Dolné, ktorý odlišuje obec od susedných Horných Orešian.
V roku 2005 archeológovia našli v katastri obce Dolné Orešany na vrchu Slepý (544 m n. m.) najstaršie Keltské hradisko na území Slovenska. Toto miesto, ktoré je považované za najstaršie známe sídlo tohto druhu v Podunajsku, sa rozprestiera na ploche približne 2 ha a je chránené dvomi pásmi opevnenia.
V roku 2008 archeológovia preskúmali približne 64 m² tohto územia a našli kováčske a hutnícke dielne, rôzne nástroje, bronzové spony, ľudské kosti a iné artefakty. Násilný zánik hradiska dokladajú nájdené zbrane – šípy, kopie, meče – a skládka ľudských kostí rôznych vekových kategórií. Zachovali sa aj dôkazy o devastujúcom pôsobení ohňa v hradisku.
V malebných Malých Karpatoch, v katastri obce Dolné Orešany, stojí lovecký zámoček Solírov. Bol postavený koncom 19. storočia Palfiovcami v alpskom štýle. Od roku 1953 bol vo vlastníctve Štátnych lesov a v súčasnosti je majetkom poľovníckeho združenia. Bohužiaľ, zámoček nie je verejnosti prístupný.