Pahorkatina v tomto regióne dosahuje nadmorských výšok medzi 150 až 250 metrami, avšak smerom k horským oblastiam sa môže výška zvyšovať až na 300 metrov.
Dubovský potok, ktorý sa pretína chotárom obce, zhromažďuje svoje vody v zavlažovacej nádrži. Ten pokračuje svoj tok pozdĺž záhrad na hornom konci, preteká pod mostom a obmyje záhrady priliehajúce k hlavnej ulici. Na dolnom konci obce prechádza cez pole Konopnice a vstupuje do Paderovského chotára, kde sa vlieva do rieky Blavy a nakoniec ústi do Váhu. Stromy krásne lemujú celý jeho tok.
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1262, keď bol majetkom Hlohoveckého hradu. V tomto roku Belo IV. daroval Dubové komesovi Serafínovi, čo je zároveň prvá písomná zmienka aj o Hornom Dubovom.
História obce Dolné Dubové v druhej polovici 13. storočia je charakteristická premenami v organizácii poľnohospodárskej výroby. Štvorcový tvar polí bol nahradený dlhými záhonovými lánami, ktoré boli ideálne pre orbu pluhom. Stará dedina sa transformovala do nového sídliskového zoskupenia. Začali sa stavať pevnejšie domy a hospodárske budovy ako maštale, šopy a ohrady pre dobytok. Domy sa skupovali do radovej zástavby pozdĺž potokov a komunikácií, okolo cirkevného centra s kostolom a farnosťou. Začala éra viacpriestorových domov a končila doba jednopriestorových obydlí.
V 13. storočí začala rásť popularita vinohradníctva ako osobitného odvetvia poľnohospodárstva. Tento trend sa rozšíril po celom južnom Slovensku. V 14. storočí bol dokončený sídliskový a organizačný systém stredovekej dediny, ktorý definoval dva priestory – intravilán, miesto na výstavbu domov, a extravilán, chotár dediny.