KrasyTT.SK Stred obce sa nachádza vo výške 248 m. n. m., zatiaľ čo výška okolitých chotárov sa pohybuje od 212 do 576 m. n. m. Je to najvyššie položená obec v okrese Trnava. Rázne obce pokrýva plocha 3298 hektárov.
Názvy obcí a osád neboli vytvorené náhodne. Často sú odrazom hlbokých myšlienok, pozorovaní a túžob našich predkov. Najstarší názov obce – JOKEW, datovaný do roku 1394, je jedným z príkladov. V roku 1436 bola obec pomenovaná ako Dobrawoda a neskôr sa objevuje pod názvom Jókö (Joko, Jó-ko, Jókeo), čo v maďarčine znamená Dobrý Kameň. Predpokladá sa, že názov bol odvodený od kameňa, z ktorého miestni kamenári vyrábali rôzne nástroje a náhrobné kríže.
V 17. storočí sa obec nazývala aj Podhradie, ako je zaznamenané v obecnej pozemkovej knihe v rokoch 1656 – 58. Toto meno sa typicky používalo pre obce umiestnené v blízkosti hradov. Avšak názov sa neujal a obec sa pokračovala označovať ako Dobrá Voda. Dôkazom toho je aj privilégium kráľa Leopolda z roku 1697 pre obyvateľov obce, v ktorom je použitý názov Dobravoda.
Jedným z najväčších sviatkov v Dobrej Vode sú hody, ktoré sa slávia na deň narodenia Panny Márie a súvisia s miestnym kostolom, ktorý je jej zasvätený.
Kaplnka Najsvätejšej Trojice sa nachádza pod Mariášom a je to jednopriestorová baroková stavba pri krasovej vyvieračke Mariáš. Bola postavená v roku 1730 miestnym občanom Jurajom Pavlovičom. Na deň Svätej Trojice sa tu konajú pobožnosti, ktorých sa v hojnom počte zúčastňujú aj veriaci z okolia.
Židovský cintorín sa nachádza pod hradom, kde sa nachádzalo popravisko (šibenica). Na cintoríne sa dochovalo okolo 27 náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi.
Pôvodne stála uprostred dediny gotická kostol
Pôvodne stála uprostred dediny gotická kostol, obklopený múrom a cintorínom, kde sa pochovávalo až do roku 1778. V roku 1770 bol zriadený nový cintorín na sever od obce na južnom svahu Kostolnej hôrky, kde sa nachádza aj veľký kamenný kríž datovaný rokom 1770. Na cintoríne sa nachádzajú aj staršie pomníky v štýle zľudovelého baroka, ktoré vytvorili miestni kamenári. Medzi významnými osobnosťami pochovanými tu bol v apríli 1849 aj Ján Hollý.
Kostol Narodenia Panny Márie je strediskom náboženského a kultúrneho života obce. Bol postavený na mieste staršieho gotického kostola v roku 1788 a dostavený až v roku 1819. Posvätený bol v roku 1820 a je zasvätený Narodeniu Panny Márie.
Pranier v Dobrej Vode stojí pri rímskokatolíckom kostole a na ňom je vyryté meno Švehla. Na pranieri boli putá, ktorými sa pripútavali previnilci a ľudia, ktorí išli okolo, mohli sa im posmievať, opľuť ich a hádzať do nich blato. Na pranieri je vyrytý aj rok 1718 – predpokladaný rok jeho vzniku.
Hrad Dobrá Voda
Hrad Dobrá Voda, skrytý v hustej zeleni, ale napriek tomu impozantný, sa týči nad obcou. Pôvodne gotický hrad leží vo výške 320 metrov nad morom a jeho plocha pokrýva 8467 metrov štvorcových. Tento majestátny monument je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy.
Názov hradu je odvodený od množstva vodných prameňov, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti. Hrad bol postavený na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia. Nachádza sa v hornatom teréne na skalnom výbežku, na jednej z ciest, ktoré vedú cez hrebeň Malých Karpát. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1263.
Dnes je hrad v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých budov. Objekt je prepojený s prírodou prostredníctvom náletovej zelene, ktorá ho postupne prerastá. Napriek tomu, ruiny hradu tvoria malebný doplnok tejto časti Malokarpatskej krajiny.
Od roku 2007 sa o záchranu hradu Dobrá Voda stará občianske združenie Renova. Práce sa realizujú hlavne s pomocou dobrovoľníkov, ale aj špecialistov na torzální stavby. Vďaka ich úsiliu sa podarilo zachrániť viaceré ohrozené časti hradu pred zrútením.
Pamätná izba Jána Hollého
V obci sa nachádza aj Pamätná izba Jána Hollého. Stará katolícka fara v neveľkej západoslovenskej obci Dobrá Voda sa koncom prvej polovice 19. storočia stala pôsobiskom významného katolíckeho kňaza a bernolákovského básnika Jána Hollého, autora nesmrteľných diel Selanky, Svätopluk či Cyrillo-Methodiada. Práve na tejto fare ho v roku 1843 ako významnú autoritu navštívila trojica národovcov Štúr, Hurban a Hodža, aby ho poprosila o názor na ich novú predstavu o spisovnej slovenčine, ktorej základom bolo – na rozdiel od Bernolákovej slovenčiny – stredoslovenské nárečie.
