Čiližská Radvaň je malebná obec, ukrytá v srdci Žitného ostrova. Prvé písomné zmienky o tejto dedinke pochádzajú už z roku 1252, kedy bola známa pod názvami villa Rodovan a Radvan. Tento názov dedina zdedila po rodu Rád, ktorý ju vlastnil až do začiatku pätnásteho storočia. V historických záznamoch z roku 1772 sa objavuje pod názvom Sigil Cs Radevian.
Zaujímavosťou je symbol obce, ktorý tvorí dve krížom preložené veslá, v strede hák a po stranách dve hviezdy. Tento znak nás nevedome vedie k predpokladu, že Čiližská Radvaň sa v minulosti nachádzala na mokrom území a jej obyvatelia sa živili rybolovom. Tento symbol takisto zdobí erb, pečať a vlajku obce, ktoré boli vytvorené v roku 1998. Vlajka je tvorená červenými, žltými a bielymi zvislými pruhmi.
História obce však nie je len pokojná. V roku 1861 jej obyvatelia zažili veľkú tragédiu, keď skoro celá dedina zhorela. Poškodený bol aj gotický kostol z čias kráľovskej dynastie Árpádovcov, ktorý spomína aj známy Peter Pázmaň. Obyvateľom obce však čas priniesol aj radostné chvíle, ako napríklad v roku 1914, keď Mór Kóczán, miestny protestantský farár, získal na londýnskej olympiáde medailu v hode oštepom.
Obec v roku 1965 postihla tragédia, keď Dunaj pretrhol hrádzu
Obec v roku 1965 postihla ďalšia tragédia – Dunaj pretrhol hrádzu na hranici Klučovca a Čičova, čím sa pod vodu dostalo 61000 hektárov dolného Žitného ostrova. V dôsledku toho bolo nutné vysídliť obyvateľstvo. Celkovo bolo vysídlených viac ako 10000 ľudí z dvanástich dedín. Napriek tomu, že z 264 domov v obci sa 71 zrútilo a 91 poškodilo, nevypukla žiadna nákaza. Povodeň však zanechala hlboké jazvy v poľnohospodárstve. Napriek tomu sa obec po záplave začala rýchlo rozvíjať.
Čiližská Radvaň sa môže pýšiť reformovaným kostolom z roku 1794. Táto pamiatka, postavená v gotickom slohu za čias panovania dynastie Arpádovcov, je považovaná za najvýznamnejšiu v celej obci. Pôvodná brána kostola je dnes chránenou pamiatkou a symbolizuje eleganciu minulých čias. Okrem toho obec vlastní aj drevený náhrobný stĺp, darovaný v roku 1992 obyvateľmi sikulskej obce Réty, ktorý je symboľom spolupatričnosti. V cintoríne sa nachádza socha Juraja Lipcseiho a pomník padlým obyvateľom obce v 1. a 2. svetovej vojne. Z architektonického hľadiska je zaujímavý aj jeden dom, ktorý věrně dokumentuje architektúru z obdobia začiatku 20. storočia.