Historické korene a architektonické črty
Kostol sv. Štefana kráľa je jednoloďový sakrálny objekt v sebe ukrýva bohatú históriu a architektonické detaily, ktoré si zaslúžia pozornosť. Jeho interiér zdobia valené klenby s lunetami, doplnené o členené fasády s lizénovým rámom. Dominantou je veža s murovanou ihlancovou strechou, ktorá dodáva kostolu osobitý charakter.
Vnútorné zariadenie kostola je výsledkom romanticko-novogotických vplyvov, s pôsobivým zvonom z dielne bratislavského zvonolejára G. Wolfa z roku 1687. Predchádzajúci kostol, zasvätený sv. Joachimovi, zaznamenal počas svojej existencie nielen dokončenie, ale aj ničivé útoky tureckých vojsk, ktoré zanechali po sebe spúšť.
Nový začiatok a stavitelia
Rok 1675 priniesol výstavbu nového kostola, na ktorej sa podieľal taliansky staviteľ Giovanni Battista Rava spolu so Štefanom Schlemerom. Ferdinand Pálffy, čanádsky biskup, významne prispel k realizácii tohto projektu. Nový kostol, postavený z pálených tehál na miernom vyvýšení, bol pôvodne nedokončený, čo dokazujú záznamy o absencii lavíc či kazateľnice až do roku 1694.
Oltáre a vnútorné vybavenie
V roku 1847 kostol prešiel kanonickou vizitáciou, ktorá odhalila jeho dva bezpečné vchody, pálenú škridlovú strechu a kužeľovitú vežu. Vnútri sa nachádzali tri drevené oltáre, s hlavným oltárom venovaným sv. Štefanovi kráľovi. Kostol bol vyzdobený aj drevenými svietnikmi a sochou Bolestnej Panny Márie, čo podčiarkuje jeho duchovnú atmosféru.
Rekonštrukcia a súčasnosť
Na prelome 19. a 20. storočia kostol prešiel dôležitou rekonštrukciou, financovanou obcou Borová a podporovanou Jánom Pálffym. Táto obnova, dokončená v roku 1905, umožnila zachovať kostol pre budúce generácie. Dnes je kostol sv. Štefana kráľa v obci Borová nielen zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ale aj naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu a je dôležitým miestom duchovného života a kultúrneho dedičstva Borovej.