Borová

Od krajského mesta Trnava je vzdialená 10 km a od Bratislavy približne 40.

Najstaršie archeologické pamiatky z územia obce pochádzajú zo staršej doby kamennej – paleolitu. Na okraji obce sa podarilo lokalizovať nálezisko tzv. lengyelskej kultúry z obdobia štvrtého tisícročia pred n.l. Od týchto nálezov až do obdobia 13. storočia nie sú žiadne priame dokumenty a artefakty z osídlenia územia Borovej. Obec založil v roku 1589 Mikuláš Pálffy na neosídlenej pôde severne od Budmeríc a patrila panstvu Červený Kameň.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa z roku 1675, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Ide o jednoloďovú stavbu so svätyňou trojbokého záveru. Kostol v barokovom slohu z rokov 1671 až 1675 staval taliansky majster  Rava, tesárske práce vykonal trnavský majster Schlemer. Veža bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Zvon z roku 1687 lial bratislavský zvonolejár Wolff. V minulosti tu stál menší kostol z konca 16. storočia, ktorý bol zasvätený Sv. Joachimovi.

K Borovej patria historicky čerešne

Hovorievalo sa, že na Borovej bývajú dve žatvy jedna čerešnová a druhá obilná. Čerešne patrili od nepamäti k Borovej, ale iba do šesdesiatych rokov, keď kolektivizácia družstiev a spájanie políčok do veľkých celkov zlikvidovali sady a stromoradia čerešní na Borovej a okolí. Niekoľko sto stromov čerešní vypílili a vyklčovali a Borová stratila punc čerešnovej obce. Borovania si v čase dozrievania čerešní brali dovolenku, ktorú strávili na rebríkoch pri ich oberaní a tak im prezývka “Čerešnári” prischla právom.

Borované ale neboli len Čerešnári, ako ich nazývali okolití dedinčané, ale v minulosti i vinohradníci. Dokazuje to ešte stojaca Kaplnka svätého Urbana, patróna vinárov. Dnes sa už nachádza v obci a je ťažšie zreteľná pre oko prechádzajúceho. V minulosti bola na východnom okraji obce.

Z Borovej pochádza aj prvý slovenský básnik Ján Silván. Niektoré zdroje udávajú ako miesto narodenia Trnavu, ale nie je to tak. Narodil sa v roku 1493 v Joachimstali, ako sa vtedy Borová volala, do rodiny poddaných a zomrel vo februári 1573. O básnikovi nakrútil film režisér Gejza Kendy a hlavnú rolu v ňom stvárnil herec Štefan Bučko.

Cez obec prechádza žltá cyklotrasa Ružindol – Matildin dvor. Pri svojej dĺžke necelých 10 kilometrov tvorí ideálnu spojku na ďalšie cyklotrasy v okolí, ktorých je požehnane. Na bicykli sa tak ľahko dostanete na úpätie Malých Karpát ale aj do Trnavy či k Váhu.