KrasyTT.SK Nachádza sa na Žitnom ostrove, v tesnej blízkosti ramena Malého Dunaja.
Obec Blahová vznikla ako súčasť kolonizačných snáh na slovenskom juhu v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. V roku 1924 na mieste bývalého statku vyrástlo 17 domov, pričom 15 z nich si dodnes zachovalo svoj pôvodný výzor. Tieto domy si prví kolonisti z Moravy, Bulharska a Slovenska zakúpili a výstavba bola rozmiestnená tak, aby vytvárala tvar štvorca, prepojeného kolmými ulicami. Zaniknutý majer ešte obývali aj niektoré maďarské rodiny.
Novo formovaná obec bola pomenovaná Blahová Dedina
Novo formovaná obec bola pomenovaná Blahová Dedina na počesť významného politika a lekára Pavla Blahu. Život v obci v prvých rokoch bol poznačený usilovnou prácou na pridelených poliach a budovaním hospodárstiev. Niektoré rodiny dokonca uprednostňovali stavbu hospodárskej budovy pre kone a dobytok pred vlastným bývaním.
Škola v obci vznikla vo veľmi skromných podmienkach, provizórne využívali budovu bývalého správcu statku. Avšak čoskoro sa výstavba novej školskej budovy stala nevyhnutnou a v roku 1928 bola takáto škola, postavená na mieste bývalej sýpky, otvorená. Na výročie vzniku prvej ČSR dostala názov “Jubilejná škola”.
V roku 1934 sa začala stavba kostola, ktorý bol po niekoľkých finančných komplikáciách vysvätený v septembri 1935. Roky 1924 až 1938 sa považujú za najpriaznivejšie v histórii Blahovej. Napriek tomu sa tu začali prejavovať aj prvé náznaky povýšenosti, podceňovania a závisti, ktoré v predvojnovom období nabrali na sile.
Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž mali neblahé následky
Mníchovská dohoda a následná Viedenská arbitráž spečatili nielen osud štátu ale aj obce Blahová. V roku 1938 muselo 27 moravských rodín opustiť domovy a zariadenie v priebehu pár hodín. Z obce museli následne odísť aj slovenské rodiny. V obci zostalo žiť iba niekoľko pôvodných maďarských rodín.
Vojnové roky ostali v pamäti obyvateľov ako obdobie neistoty a stagnácie. V roku 1945 sa pôvodní obyvatelia zo Slovenska a Moravy začali do obce vracať. V roku 1946 bola obec elektrifikovaná a v roku 1951 získala samostatnosť od obce Lehnice. Odvtedy nesie súčasný názov Blahová.
V srdci tejto obce nájdeme rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda, postavený v roku 1935, a kaplnku Panny Márie Lurdskej z roku 1934.
Jazykovej komunikácii dominuje slovenčina, čím si Blahová zachováva svoju kultúrnu identitu. K 31. decembru 2021 malo toto miesto 377 obyvateľov, čo svedčí o pokojnej atmosfére a malebnej komunite.
S rozlohou 11,38 km² a hustotou obyvateľstva 33,13 obyv./km² predstavuje Blahová príjemnú lokalitu pre tých, ktorí hľadajú únik od ruchu väčších miest a mestečiek. Pozoruhodným prírodným prostredím ponúka táto obec zaujímavý zdroj informácii pre návštevníkov i miestnych obyvateľov.