Blahová – dedinka pri Malom Dunaji

Blahová predstavuje očarujúcu obec ležiacu v objatí nádhernej prírody Žitného ostrova. Nachádza sa v okrese Dunajská Streda, priamo pri ramene Malého Dunaja. Táto malebná lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu historického dedičstva a pokojnej vidiecke atmosféry.

Zrod obce z kolonizačných snáh

História Blahovej sa začala písať v dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď na mieste bývalého statku vyrástlo 17 domov. Zaujímavosťou je, že až 15 z nich si dodnes zachovalo svoj pôvodný vzhľad. Prví kolonisti prichádzali z rôznych kútov – z Moravy, Bulharska a Slovenska. Domy postavili do tvaru štvorca s kolmými ulicami, čím vytvorili charakteristický pôdorys obce.

Novovzniknutá osada dostala meno Blahová Dedina podľa významného slovenského politika a lekára Pavla Blahu. Prvé roky existencie obce sa niesli v znamení usilovnej práce. Kolonisti sa venovali predovšetkým obrábaniu pridelených polí a budovaniu svojich hospodárstiev. Mnohí dokonca uprednostnili výstavbu hospodárskych budov pre dobytok pred vlastným bývaním, čo svedčí o ich pracovitosti a odhodlaní.

Rozvoj vzdelávania a duchovného života

Vzdelávanie detí začalo v skromných podmienkach bývalej budovy správcu statku. Potreba novej školy však rýchlo rástla. V roku 1928 preto otvorili novú školskú budovu na mieste bývalej sýpky. Pri príležitosti výročia vzniku Československej republiky dostala názov “Jubilejná škola”.

Duchovný život obyvateľov sa posilnil v roku 1934, keď sa začala výstavba kostola. Napriek finančným ťažkostiam sa podarilo stavbu dokončiť a v septembri 1935 bol kostol slávnostne vysvätený. Obdobie medzi rokmi 1924 až 1938 predstavuje najpriaznivejšie časy v histórii obce. Napriek tomu sa už vtedy začali objavovať prvé náznaky spoločenských problémov, ktoré sa naplno prejavili v predvojnovom období.

Ťažké časy vojnového obdobia

Mníchovská dohoda a následná Viedenská arbitráž dramaticky zasiahli do života obyvateľov Blahovej. V roku 1938 muselo 27 moravských rodín opustiť svoje domovy doslova v priebehu niekoľkých hodín. Krátko nato museli odísť aj slovenské rodiny. V obci zostalo len niekoľko pôvodných maďarských rodín.

Vojnové roky sa hlboko vryli do pamäti miestnych ako obdobie neistoty a stagnácie. Situácia sa začala zlepšovať až v roku 1945, keď sa pôvodní obyvatelia zo Slovenska a Moravy postupne vracali do svojich domovov. Významným míľnikom bol rok 1946, keď obec elektrifikovali. O päť rokov neskôr, v roku 1951, získala Blahová samostatnosť od obce Lehnice a začala používať svoj súčasný názov.

Kultúrne a prírodné bohatstvo

V srdci Blahovej sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1935, ktorý predstavuje dominantu obce. Pozornosť si zaslúži aj kaplnka Panny Márie Lurdskej postavená v roku 1934. Tieto sakrálne stavby dodávajú obci jedinečný charakter a svedčia o silnom duchovnom základe miestnej komunity.

Blahová si dodnes zachováva svoju kultúrnu identitu, pričom v jazykovej komunikácii prevláda slovenčina. K 31. decembru 2021 mala obec 377 obyvateľov, čo prispieva k jej pokojnej a priateľskej atmosfére. S rozlohou 11,38 km² a hustotou obyvateľstva 33,13 obyvateľov na km² predstavuje ideálne miesto pre tých, ktorí hľadajú únik od mestského ruchu.

Prečo navštíviť Blahovú?

Blahová ponúka návštevníkom jedinečnú príležitosť spoznať autentický vidiecky život na Žitnom ostrove. Okolité prírodné prostredie poskytuje ideálne podmienky pre pešiu turistiku a cykloturistiku. Rameno Malého Dunaja láka milovníkov vodných športov a rybárov.

Milovníci histórie ocenia zachované pôvodné domy z 20. rokov minulého storočia, ktoré poskytujú fascinujúci pohľad do minulosti. Sakrálne pamiatky zase potešia obdivovateľov architektúry a duchovného dedičstva.

Návšteva Blahovej predstavuje dokonalý únik od každodenného zhonu. Pokojná atmosféra, priateľskí miestni obyvatelia a bohatá história robia z tejto malej obce na Žitnom ostrove skutočný skrytý klenot Trnavského kraja, ktorý stojí za objavenie.