Od prvých zmienok k stavebným majstrovským dielam
V priebehu storočí sa táto obec spojila so susednými Svätým Jurom a Svätým Antonom. Dnes je Svätý Anton synonymom pre kostol, kláštor a vyhľadávané pútnické miesto. Tento areál, zahŕňajúci kostol a kláštor pre františkánov, začal v roku 1660 stavať ostrihomský arcibiskup György Lippay, s výstavbou pokračujúcou aj po jeho smrti pod vedením György Szelepcsényiho. Kláštor pomenovaný po svätom Antonovi z Padovy sa následne stal duchovným centrom regiónu.
Dejiny Milostivého Obrazu
Kláštor a kostol vo Svätom Antone si získali obľubu nielen medzi miestnymi z celého Žitného ostrova, ale aj pútnikmi zo širokého okolia. Významnou udalosťou bolo darovanie olejomaľby Slziacej Panny Márie, ktorú obci daroval Márton Liszkay ako poďakovanie za svoje zázračné uzdravenie. Tento obraz, zavesený za hlavný oltár, začal v roku 1715 nevysvetliteľne slziť krv, čo prilákalo do kostola množstvo veriacich a pútnikov.
Zázračné slzenie a vyšetrovanie cirkvi
Po zázračnom slzení obrazu nasledovalo dôkladné vyšetrovanie zo strany cirkvi, ktoré potvrdilo pravosť zázraku a povolilo verejné uctievanie obrazu. Tento zázrak a následné povolenie arcibiskupa prispeli k zvýšeniu počtu pútnikov do Svätého Antona, kde ľudia hľadajú pomoc a ochranu Preblahoslavenej Panny Márie.
Púte a odpustky
Púte do Svätého Antona sa stali tradíciou, pričom vrcholom je výročie zázraku a sviatok Panny Márie. V roku 1737 pápež Klement XII. udelil odpustky všetkým pútnikom, čo ešte viac zvýšilo popularitu tohto miesta medzi veriacimi.
Zmeny a súčasnosť
Po období, keď kláštor slúžil ako väzenie pre kňazov a štátna moc bránila organizovaniu pútí, sa od konca 80. rokov 20. storočia a po nežnej revolúcii situácia zmenila. Pútnici sa začali do Svätého Antona opäť v hojnom počte zhromažďovať. Tým sa obnovila tradícia a mariánska úcta.
Svätý Anton zostáva významným duchovným centrom, kde história a viera tvoria neoddeliteľnú súčasť miestnej kultúry a tradície, lákajúc veriacich z celého sveta.