Okoč

Obec Okoč vznikla spojením dvoch osád – Okoča a Opatovského Sokolca – v roku 1976 a odvtedy si zachováva svoju jedinečnú kultúrnu a historickú identitu.

Opatovský Sokolec: Archeologické skvosty a stredoveké Dejiny

Prvé osídlenie a písomné zmienky

Opatovský Sokolec je oblasťou s bohatou históriou. Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie už v 8.-9. storočí. Prvý písomný záznam pochádza z roku 1221, ktorý dokumentuje dlhú históriu oblasti.

Stredoveké vlastníctvo a cirkevný vplyv

V dokumente z roku 1262 je zaznamenané, že obec medzi riekami Challo a Vaag daroval kráľ Belo IV. ženskému kláštornému rádu na ostrove Nyúlsziget (dnes známy ako Margitin ostrov v Budapešti). V priebehu 17. storočia patrila obec k rôznym cirkevným rádom, vrátane benediktínov a klarisiek, až kým v 18. storočí nebol rád zrušený a obec prešla do kráľovskej držby a neskôr do rúk mocnej rodiny Eszterházyovcov.

Podľa údajov z roku 1787 mal Okoč 87 domov a 657 obyvateľov. V roku 1828 tento počet narástol na 140 domov a 953 obyvateľov. Obyvatelia boli prevažne reformovaného vierovyznania a ich cirkevná škola bola navštevovaná približne 130 žiakmi.

Okoč: Historické pramene a rybárska tradícia

Staré dokumenty a rybárstvo

Prvá písomná zmienka o Okoči pochádza z roku 1268. Súčasťou histórie obce sú aj súdne dokumenty uložené v štátnom archíve, ktoré svedčia o bohatej minulosti. Rybárske remeslo, reprezentované symbolom ryby na obecnej pečati, a významná ryba vyza, ktorá bola žiadanou pochúťkou na panovníckych stoloch, sú neoddeliteľnou súčasťou dedičstva obce.

Rozvoj v 19. storočí

Koncom 19. storočia obec zažila významný rozvoj, ktorý zahŕňal zriadenie železničnej stanice, pošty a sporiteľne. V tom čase tu fungovali dve cirkevné školy s celkovým počtom okolo 190 študentov.

Moderná história a Trianonská zmluva

Po prvej svetovej vojne obec Okoč prešla pod správu Československa. Pozemková reforma umožnila usídlenie nových kolonistov, ktorí prispeli k vzniku nových usadlostí a kolónií, ako je Dropie.

Arbitráž a druhá svetová vojna

Vplyv Viedenskej arbitráže

V roku 1938 zmenila Viedenská arbitráž hranice mnohých európskych štátov, vrátane Československa. V dôsledku tohto rozhodnutia sa obec Okoč stala súčasťou Maďarska. Tento politický zvrat mal hlboký vplyv na život obyvateľov, keďže muži boli povolaní do vojenskej služby a mnohé inštitúcie, vrátane škôl, boli uzavreté.

Tragédia počas vojny

Druhá svetová vojna priniesla do obce ďalšie utrpenie. V roku 1943 boli židovskí obyvatelia obce deportovaní do koncentračných táborov, z ktorých sa väčšina nevrátila. V posledných mesiacoch vojny prešla obec pod kontrolu nemeckých a neskôr ruských vojsk. Pri bojoch, ktoré sa odohrávali nad územím obce, boli zničené mosty a mnoho vojakov našlo svoj posledný odpočinok na miestnom cintoríne.

Povojnové osudy obce

Po skončení vojny bola obec Okoč opäť vrátená Československu. Avšak, v dôsledku politiky kolektívnej viny, boli maďarskí obyvatelia zbavení svojich štátnych občianstiev a práv. V rokoch 1946-47 došlo k deportácii mnohých rodín do Čiech a k výmene obyvateľstva s Maďarskom. Tento proces vysídlenia bol zastavený len krátko predtým, ako mal byť realizovaný aj v obci Okoč.

Obnova a zmierenie po roku 1948

Po komunistickej revolúcii v roku 1948 došlo k zmierneniu národnostnej politiky, čo umožnilo obyvateľom Okoča znovu získať štátne občianstvo a práva s tým spojené. Boli obnovené aj školy s vyučovacím jazykom maďarským, čo napomohlo k stabilizácii situácie v obci.

Zjednotenie obcí a školské inovácie

V roku 1960 bol významným míľnikom otvorenie novej základnej školy, ktorá slúžila ako most medzi Okočom a Opatovským Sokolcom. Vznik spoločnej školy bol prvým krokom k fúzii týchto dvoch obcí. V roku 1976 bol tento proces zjednotenia dokončený a spomenuté obce boli spojené pod jedným menom – Okoč.

Kultúrne a architektonické dedičstvo

Okoč je domovom niekoľkých historických pamiatok. Jednou z nich je reformovaný kostol v Opatovskom Sokolci, klasicistická stavba z roku 1784, ktorá je významnou kultúrnou a duchovnou pamiatkou. Okrem toho sa v obci nachádza aj neoklasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storočia a dnes slúži ako Domov sociálnych služieb.

Záver

Obec Okoč je príkladom miesta, ktoré prešlo mnohými zmenami a výzvami, no napriek tomu si zachovalo svoju identitu a kultúrne dedičstvo. Je to príbeh odolnosti a obnovy, ktorý si zaslúži byť povedaný a pamätaný.