Na čele iniciatívy stál vtedajší richtár Ján Šimek spolu s úradníkmi Jánom Héskom, Michalom a Martinom Húšťavom. Počas tohto historického stretnutia sa obyvatelia dohodli na financovaní stavby. Niektorí prispeli 50 zlatými, iní menšími sumami podľa svojich možností. Zároveň našli vhodné miesto na dolnom konci dediny na pálenie tehál, ktoré dodnes nesie názov “Cihelňa”.
Základný kameň Kostol sv. Jozefa položil 8. augusta 1717 gróf Jozef Czobor. Chrám bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii Snežnej a sv. Jozefovi. Keďže v tom čase žilo v Kútoch len približne 500 prevažne chudobných obyvateľov, stavba trvala až do roku 1726.
Architektonické skvosty kostola
Kostol postavili v barokovom slohu. Pôvodne mal mať dve veže, no pre nedostatok financií bola nakoniec vpredu len drevená zvonica so šindľovou strechou. Kúty mali až do roku 1784 len štatút filiálky, kedy sa stali miestnou kaplánkou s vlastným kňazom, ktorý však stále patril pod právomoc brodského farára.
Podľa opisu brodského farára Martina Reháka z roku 1733 mal kostol tri oltáre – jeden veľký a dva menšie. Oltár Panny Márie dal vyhotoviť kostolník a kostolný otec zeman Juraj Baňovič s manželkou Annou Papánkovou. Zhotovil ho hustopečský rezbár za 200 zlatých. Z jeho dielne pochádza aj malý oltár – Boží hrob. Druhý oltár financovali “kútske braterstvá”.
Kostol bol už vtedy vybavený orgánom so šiestimi mutáciami a panským oratóriom po pravej strane hlavného oltára. Medzi vzácne liturgické predmety patril strieborný pozlátený kalich z roku 1612 s latinským nápisom.
Súčasná podoba kostola sv. Jozefa
Dnešný farský kostol sv. Jozefa predstavuje oválnu centrálnu stavbu jednolodia. Na severozápade má mierne polkruhovité kňazište, zatiaľ čo na juhovýchode štítové priečelie s vstavanou vežou. Veža je hranolová, štvorhranná s obdĺžnikovými polkruhovo ukončenými oknami a hodinami. Červená škridlová strecha je ukončená kovovým dvojramenným krížom.
Fasáda kostola je svetložltá s bielym lizénovým rámovaním. Juhovýchodné priečelie má nehlbokú predsieň štvorcového pôdorysu ukončenú trojuholníkovým štítom. Vstupné dvere sú drevené, v hornej polkruhovej časti vyplnené kovovou mrežou so sklom a ozdobnými motívmi kvetín. Vľavo vo výklenku sa nachádza pieta, vpravo drevená plastika Ukrižovaného v životnej veľkosti.
Interiér a umelecké skvosty
Interiér kostola dominuje presvetlená oválna elipsovitá centrála lode zaklenutá kopulovitou klenbou s bočnými lunetami. Kňazište má po bokoch oválne elipsovité okná s iniciálami JHS a zlatými nápismi “VIA VITA VERITAS” a “CREDO SPERO AMO”.
Na hlavnom oltári je umiestnený veľký polkruhovo ukončený obraz sv. Jozefa z roku 2006. Pod ním sa nachádza svätostánok s drevenými pozlátenými dvierkami s reliéfnym motívom kalicha.
Pri ľavom okraji triumfálneho oblúka sa nachádza pôvodná baroková kazateľnica z prvej polovice 18. storočia so sochou sv. Jána apoštola na vrchole. Oproti nej stojí menšia krstiteľnica v klasicistickom slohu z druhej polovice 18. storočia so sochou sv. Jána Krstiteľa.
Vedľa kazateľnice je oltár Panny Márie z barokového obdobia s obrazom Ružencovej Panny Márie s Ježiškom. Oltár vedľa krstiteľnice je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Prečo navštíviť kostol sv. Jozefa v Kútoch?
Kostol sv. Jozefa v Kútoch predstavuje jedinečnú ukážku barokovej architektúry na Záhorí. Jeho bohatá história siahajúca do začiatku 18. storočia ponúka návštevníkom fascinujúci pohľad do minulosti tejto oblasti.
Okrem architektonickej hodnoty zaujme kostol aj svojím interiérom s pôvodnými barokovými prvkami. Medzi najcennejšie patrí kazateľnica, oltáre a liturgické predmety. Milovníci umenia ocenia aj novšie diela, napríklad ikonu sv. Gorazda od akademického maliara Mikuláša Klimčáka.
Návšteva kostola sv. Jozefa môže byť súčasťou širšieho objavovania Záhoria, jeho histórie a kultúrneho dedičstva. Kostol je nielen miestom duchovného života, ale aj svedkom odhodlania a obetavosti predchádzajúcich generácií, ktoré napriek skromným podmienkam dokázali vybudovať tento architektonický skvost.
Ak teda plánujete výlet na Záhorie, určite nevynechajte návštevu tohto výnimočného kostola, ktorý už takmer 300 rokov stojí ako symbol viery a kultúrneho dedičstva regiónu.