KrasyTT.SK Kvetoslavov, obec ležiaca 4 km severovýchodne od Šamorína na Podunajskej nížine, je súčasťou západnej časti Žitného ostrova. Historické nálezy z jej katastra ukazujú, že na tomto mieste sa udomácnil človek už v neolite, ako svedčí malý pästný kamenný klin. Ešte zaujímavejší je nález rímsko-barbarského sídliska.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1230, kedy sa nazývala Uzor. Tento názov odkazuje na rodinu, ktorá sa tu usídlila ešte pred kresťanskou érou. Kvetoslavov sa zrejme považoval za väčšie osídlenie, keďže sa tu už v roku 1390 spomína farnosť. Napriek tomu následujúce obdobie jeho rozvoju nebolo priaznivé, a tak sa vyvíjal skôr v tieni okolitých osád.
V 1. polovici 16. storočia sa tu usadili zemepáni Ján Zalay a Ignác Farkas z Bešy. No už v polovici toho istého storočia patrilo 7,5 porty len Ignácovi Farkasovi. Turecké nájazdy v 2. polovici 16. storočia neobišli ani Kvetoslavov, čo malo za následok zánik miestnej farnosti s kostolom.
Koniec 16. a začiatok 17. storočia sa niesli v znamení epidémie „lues pestifera“, ktorá zdecimovala obyvateľstvo Žitného ostrova a zničila mnoho dedín. V roku 1605 sa celý ostrov dostal pod kontrolu spojenca Turkov, Štefana Bocskaya. Jeho vojaci plienili celú oblasť. Žitný ostrov trpel aj počas povstania Gabriela Bethlena v roku 1618. Po skončení tureckých vojen sa situácia nezlepšila, a tak v roku 1703 vypuklo protihabsburgské povstanie Františka II. Rákocziho. Po potlačení povstania obyvateľstvo konečne zažilo obdobie relatívneho pokoja.
Hlavnou činnosťou obyvateľov Kvetoslavova na začiatku 20. storočia bolo poľnohospodárstvo. Prvú svetovú vojnu prežili v núdzi a utrpení. V roku 1918 sa stali súčasťou vtedy novovzniknutej Československej republiky. V roku 1948 bola obec premenovaná na Kvetoslavov a o rok neskôr tu vznikla šľachtiteľská stanica zeleninových semien. Z Kvetoslavova pochádzajú odrody modrého kalerábu a cibule.
Počet obyvateľov obce sa postupne zvyšuje
Počet obyvateľov obce sa postupne zvyšoval. Z 182 obyvateľov v roku 1869 sa ich počet do roku 1970 zvýšil na 838. K poslednému sčítaniu obyvateľstva 31. decembra 2022, žilo v Kvetoslavove už 1 907 obyvateľov.
Arcibiskup Peter Pázmány vo svojom zozname spomína kostol, ktorý je dokladom potvrdený v roku 1390. Presupokládame, že bol to gotický kostol, ktorý pravdepodobne počas tureckých vojen zanikol. Jeho presné umiestnenie a vzhľad nám však ostávajú neznáme.
Na námestí v časti Uzor sa nachádza rímskokatolícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. Tá bola postavená v roku 1883 v neorománskom štýle so znakmi neogoticizmu. Predstavuje jednoloďovú stavbu s polygonálnym uzáverom, pričom je zaklenutá do lomených klenebníc s medziklenbovými pásy. Jej štítový frontispis je ukončený malou vstavanou vežičkou, v ktorej visí jeden bronzový zvon.
V juhovýchodnej časti Uzoru sa rozkladá letný ranobarokový kaštieľ, ktorý je umiestnený na voľnom nezastavanom priestranstve. Postavený bol začiatkom 18. storočia neznámym architektom, pravdepodobne niektorým z členov rodu Eszterházy. Ide o poschodovú stavbu s pôdorysom tvaru L, kde prízemie bolo určené pre hospodárske potreby a reprezentačné miestnosti sa nachádzali na poschodí. V roku 1922 Ľudovít Reicher /1856-1950/ kúpil budovu, ktorú jeho dedičia vlastnia dodnes. Hospodárske budovy, ktoré sa nachádzajú pri stavbe, sú moderné.
Koniec časti Fakov smerom k Uzoru je označený neobarokovým kaštieľom postaveným Fridrichom Pongráczom na konci 19. storočia. Predstavuje obdĺžnikovú prízemnú stavbu so strednou vstupnou drevenou zasklenou verandou s polkruhovým zakončením. Po roku 1990 budovu kúpil a obnovil nový vlastník. Budova sa zachovala v pôvodnom stave, iba drevená veranda bola vymenená za železnú.
V parku na námestí sa nachádza pamätník obetiam vojny
V parku na námestí v časti Uzor sa nachádza pamätník obetiam prvej svetovej vojny, postavený v roku 1925 obyvateľmi obce. Na pamätníku pylónového tvaru je reliéf venca a na tabuli osadenej na podstavci je vyrytých 12 mien obetí. Pamätník bol neskôr doplnený tabuľou s menami obetí druhej svetovej vojny.
V obci sa nachádza aj významná stavba – železničná stanica, postavená v roku 1895 ako súčasť výstavby železničnej trate Bratislava – Dunajská Streda, ktorá bola následne v roku 1896 dokončená až do Komárna. Túto trať nazývajú ako najdlhšiu lokálku. Budova železničnej stanice je poschodová stavba pôvodne na obdĺžníkovom pôdoryse s trojosovou fasádou zakončenou trojuholníkovým štítom.