Táto obec je situovaná v blízkosti Krupského potoka a cez jej stred prechádza cesta II/560, ktorá vedie od okraja Trnavy až do Dechtíc.
Hlavným symbolom obce Špačince je svätá Panna Mária, ktorá je zobrazená aj v jej znaku. Počas histórie sa tu našli mnohé archeologické nálezy, ktoré dokazujú, že toto územie bolo osídlené už v praveku. Nálezy z mladšej doby kamennej boli objavené v lokalite “Peňažité”, kde sa nachádzali aj artefakty zo strednej doby bronzovej. Črepy z keramiky z tohto obdobia boli objavené aj v srdci dnešnej obce, pri kostole. Na severe obce, pri ceste do Dolného Dubového, sa nachádzalo popolnicové pohrebisko z Halštatskej doby. Osada, ktorá bola pravdepodobne zničená mongolským vpádom, sa nachádzala juhovýchodne od obce, v polohe známej ako “Za sýpkou” alebo “Pri dolnom mlyne”, a je stotožňovaná s pôvodnou obcou.
Prvá písomná zmienka o obci Špačince pochádza z roku 1111, kedy sa v Zoborskej listine spomína osada Špača. V roku 1292 ju uhorský kráľ Ondrej III. daroval županovi Goethovi. Táto rodina vlastnila územie až do svojho vymretia v roku 1751. Z konca stredoveku pochádza vzácny nález strieborných mincí, ktoré boli uložené v džbáne hlboko pod zemou. V roku 1699 obec získala mestské výsady a jarmočné právo a od roku 1785 vlastnil časť majetkov gróf Pavol Révay. Obec mala v roku 1828 147 domov a 1039 obyvateľov.
V roku 1838 sa v Špačinciach začala komasácia (sceľovanie) polí, kedy bola scelená poddanská a panská pôda. Majetky Márie Ujgyörgyovej, vrátane polí a majera, v roku 1895 darovala mestu Trnava. V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol z roku 1939, ktorý bol postavený s využitím častí pôvodného gotického chrámu a je zasvätený Narodeniu Panny Márie.