KrasyTT.SK Obec Majcichov je obklopená dvoma geomorfologickými celkami – Podunajskou pahorkatinou a Podunajskou rovinou, pričom väčšina jej katastrálneho územia sa rozprestiera na Trnavskej tabuli, čo je súčasťou Trnavskej pahorkatiny v rámci Podunajskej pahorkatiny.
V rokoch 1862 – 1870 bol Majcichov domovom pre Jána Palárika, kňaza a významnú osobnosť národného hnutia. Jeho pamätná izba, nachádzajúca sa v Majcichove, je venovaná tomuto národnému buditeľovi, katolíckemu kňazovi, dramatikovi a organizátorovi národného života. Narodil sa 27. apríla 1822 v Rakovej na Kysuciach v chudobnej učiteľskej rodine, kde mu tiež venovali pamätnú izbu.
Ján Palárik pôsobil v Majcichove od roku 1862, keď na odporúčanie grófky Esterházyovej-Bezobrazovovej nastúpil na uvoľnenú faru. Počas svojho pôsobenia v tejto obci napísal niekoľko slovenských kníh a učebníc pre slovenské školy. Palárik, ktorý bol chorý na žalúdočné vredy, do Majcichova prišiel už chorý a jeho choroba ho napokon 7. decembra 1870 prekonala.
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých
V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých a kaplnka Panny Márie Nanebovzatej zo 16. storočia. Kostol bol pravdepodobne postavený v 13. storočí, čo zodpovedá prvej písomnej zmienke o obci z roku 1266. Bol to jednoloďový objekt umiestnený na významnej lokalite so svätyňou neznámej podoby, pravdepodobne už s výpadkovou vežou.
V období medzi rokmi 1550 až 1707 bylo pod loďou a pod presbytériom vybudovaných niekoľko krýpt, slúžiacich ako posledné odpočívadlo pre členov rodín Andreánskych a Szegedyovcov. Kostol sa dostal do rúk protestantov v 17. storočí, a tak katolíci museli v roku 1697 postaviť nový chrám – kaplnku na cintoríne, ktorá sa do dnešných dní zachovala. Protestanti nechali kostol zanedbaný až do bodu, kedy sa ocitol v troskách. Kazateľa vyhnali a začali s obnovou stavby. V roku 1749 bol kostol opäť v zlom stave, čo viedlo k rozhodnutiu zrealizovať obnovu.
Pri obnovovacích prácach bolo pôvodné presbytérium zničené a nahradené väčším, polygonálne zakončeným presbytériom, ktoré bolo rovnako široké ako loď. Obe časti oddeľoval triumfálny oblúk. Staršiu vežu vystriedala nová a pravdepodobne v tej istej dobe bola pristavaná obdĺžniková sakristia na severnej strane.
Peniaze vyzbierané na kostol putovali na armádu
Koncom 19. storočia bol stav objektu zlý, a tak sa začalo uvažovať o obnove. Veriaci vybrali na to peniaze ešte pred 1. svetovou vojnou, ale museli ich odovzdať armáde. Obnova nebol realizovaná ani počas prvej ČSR a tak sa rekonštrukcia a prestavba kostola uskutočnila až v 50. rokoch 20. storočia. V rámci nej boli k románskej lodi a mladšiemu presbytériu pristavané bočné lode, pričom z obvodových múrov pôvodnej stavby zostali len piliere. Prestavba si vyžiadala aj zbúranie severnej sakristie, ktorú nahradila nová, pripájajúca sa na polygonálny záver presbytéria z východu. Kostol nemá status národnej kultúrnej pamiatky.
Medzi zaujímavosti patrí umiestnenie kostola na okraji vyvýšeniny, čo najviac vynikne pri pohľade z východu a juhovýchodu od rieky Dudváh. Archeológovia objavili pri obci Majcichov veľkomoravské hradisko, ktoré podľa niektorých odborníkov súvisí s vežou kostola, ktorá mala slúžiť ako strážna veža. Po prestavbách a rozšíreniach dnes už len poloha a orientácia na východ pripomínajú stredoveký pôvod stavby. Je viditeľná asymetrická poloha veže, ktorá ani pred prestavbou nestála v strede západného priečelia, ale bola posunutá severne od pozdĺžnej osi kostola. V kostole sa nachádza zvyšok pseudogotického organu z roku 1880 z dielne majstra Longauera. Pôvodne bol v kostole v meste Most v ČR, ktorý však musel byť zbúraný kvôli rozširovaniu baní. Odtiaľ ho kúpili do Majcichova, kde bol po oprave inštalovaný v roku 1979. Pôvodný organ z tunajšieho kostola vyhodili v roku 1938 ako nefunkčný. Kamenná krstiteľnica je uložená na fare.