KrasyTT.SK Obec Bar sa prvýkrát spomína ako Baar v roku 1245. Maďarskí etymológovia považujú pôvod názvu za odvodený z osobného mena Baár. Názov obce prešiel mnohými zmenami, napríklad v rokoch 1269 (Bodobar), 1310 (Obar), 1342 a 1382 (Naghbar), Felbar, 1439 (Nagbar), Eghazasbar, 1512 (Badoo Baar), Nagh Bar, 1786 (Felbar, Felső, Felső-Bár) až po súčasný Horný Bar z roku 1927.
V minulosti existovalo aj ďalších šesť obcí s názvom Bár na území Slovenska a Maďarska. Napríklad pri Dunajskej Stredy sa nachádzali Dolný Bar (Albár) a Dolný Malý Bar (Alsó Kisbár). V maďarskej župe Baranya bola obec Bár a samota Bárpuszta, kým v šomoďskej župe bola obec Kisbár (Malý Bár).
Pôvodne kráľovskou usadlosťou, obec vlastnilo viacero aristokratických rodín. V roku 1269 ju kráľ Belo IV. daroval komesovi Bodovi. Hornobarská farnosť je spomínaná ako stará už v Pázmányovom zozname.
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana bol postavený v roku 1778 v barokovo-klasicistickom štýle na mieste a z častí starého gotického kostola. Kamenné náhrobky, ktoré sú zamurované do stien, zostali zachované – jeden patrí synovi Miklósa Istvánffyho (1584) a druhý Jánovi Lipcseyovi z Veľkého Lúcsu (1606). Náhrobné nápisy sú dodnes čitateľné.