Obec je vzdialená len trinásť kilometrov južne od Skalice, čo je ľahko dostupné a pritom dostatočne vzdialené od hluku mestského života.
Prvá zmienka o Popudinských Močidľanoch sa datuje do roku 1954, kedy došlo k zlúčeniu dvoch obcí, Popudiny a Močidľany. História týchto dvoch obcí je však oveľa staršia. Na tomto území sa našli mince z 12. a 13. storočia, čo naznačuje, že to bola obývaná oblasť už v stredoveku. Dokonca aj písomné záznamy z roku 1392 spomínajú existenciu týchto dvoch osád.
Začiatkom svojej histórie obce patrili k panstvu Branč, čo bol významný feudálny majetok. Neskôr sa stali súčasťou Šaštínskeho a Holíčskeho panstva. Czoborovci, ktorí boli významní zemepáni v tom čase, boli ďalšími známymi majiteľmi týchto obcí. Od roku 1730 až do zrušenia rehole, obce patrili Jezuitom zo Skalice a od roku 1736 Habsburgovcom.
V 17. storočí sa v Popudinách usadili habáni, ktorí tu založili výrobu keramických predmetov. Toto stredoveké remeslo dodávalo obci významný hospodársky prínos. Na začiatku 19. storočia mali tieto obce dokonca viac obyvateľov ako v súčasnosti.
V súčasnej dobe sa v oboch častiach obce nachádza rímsko-katolícky kostol. V Popudinách je to barokovo-klasicistický kostol sv. Štefana, ktorý bol postavený v roku 1831. Jeho najväčšou atrakciou je rokoková lampa večného svetla z druhej polovice 18. storočia. V Močidľanoch nájdeme klasicistický kostol sv. Šimona a Júda, ktorý pochádza zo začiatku 19. storočia.