Počiatky obce

Prvá písomná zmienka o obci Báč pochádza z roku 1205. V priebehu storočí sa názov obce vyvíjal, pričom v roku 1319 sa spomína ako Bochfolua, v roku 1321 ako Boch a v listine z roku 1328 ako Iobagio Strigoniesis ecclesie villa Boch. Názov obce je pravdepodobne odvodený od osobného mena Báč. Historici predpokladajú, že obec vznikla už v 12. storočí, hoci v súpise obcí, ktoré chránili uhorské hranice v 13. storočí, sa ešte nespomína. V listine z roku 1229 sa obec opäť objavuje ako Boch, čo je dobový prepis mena Báč. Názov sa postupne vyvinul do podoby Bacsfa, ktorá sa používala až do 20. storočia.

Epidémie a požiare

Báč, ako mnohé iné obce na Žitnom ostrove, postihli v minulosti viaceré epidémie moru a cholery. V roku 1725 obyvatelia, ktorí prežili, postavili z vďaky kaplnku, ktorú od roku 1764 obklopuje cintorín. V roku 1828 mala obec 33 domov a 258 obyvateľov. Tragické udalosti pokračovali aj v 19. storočí. V roku 1866 vypukol v obci požiar, ktorý zničil všetky budovy. O deväť rokov neskôr obec zasiahla povodeň, ktorá zničila novopostavené domy.

Spojenie s okolitými usadlosťami

Báč sa v priebehu času spojil s okolitými usadlosťami Szent-György-Úr (Svätý Júr) a Szent Antal (Svätý Anton), pričom Szent Antal zostáva dodnes významným pútnym miestom. Ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay nechal v blízkosti Szent-György-Úru postaviť kostol s kláštorom. Základný kameň kostola bol položený v roku 1660, ale stavba bola prerušená po smrti arcibiskupa. V stavbe pokračoval jeho nasledovník Juraj Szelepcsényi.

Architektonické pamiatky

Kostol v Szent-György-Úre, vysvätený 1. októbra 1724 biskupom Jurajom Ghyllányim, je jednou z najvzácnejších barokových stavieb v regióne. Hlavný oltár kostola nechal postaviť gróf Juraj Apponyi v roku 1782. Kostol je zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu, čo dalo meno aj usadlosti Szent Antal. V roku 1684 rodina baróna Maholányiho postavila pred kostolom sochu svätého Antona. Starý kostolík v Svätom Jure, zmieňovaný v listinách z roku 1238, bol zbúraný v roku 1852 pre svoj zlý stav.

Moderná história

Od roku 1781 sa spojené usadlosti nazývali Bacsfa. V prvej polovici 19. storočia bol Báč malou obcou v Bratislavskej stolici, vzdialenou len pol hodiny pešej chôdze od Šamorína. Obyvatelia boli prevažne katolíci, ale žili tu aj evanjelici a židia. Na konci 19. storočia mal Báč 48 domov a približne 300 obyvateľov. Okrem kláštora sa tu nachádzal aj kaštieľ, ktorý po Apponyiovcoch vlastnil rytier Rudolf Wiener Welten. Pred rokom 1938 patrilo do katastra obce 682 katastrálnych jutár a Báč mal 321 obyvateľov. V 40. rokoch 20. storočia obec patrila pod notárstvo v Kyselici. Slovenský názov Báč obec oficiálne získala v roku 1948.