Sokolovce

Nachádzajú sa v nadmorskej výške 160 metrov a súradnice sú 48°32′10″S 17°50′42″V. S rozlohou 6,57 km² (657 hektárov) a populáciou 1 395 obyvateľov k datu 31.12.2022, obec má hustotu 212,33 obyvateľov na km². Prvýkrát sa o nej písomne zmieňuje v roku 1293.

V obci sa nachádza kostol postavený v barokovom štýle v roku 1770 a fara o päť rokov neskôr. Kultúrno-historický odkaz Sokoloviec reprezentuje tiež socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1834 a barokové súsošie Kalvárie s krížom pred farou, pochádzajúce zo 17. storočia.

Klúčovým kultúrnym bodom Sokoloviec je barokovo-klasicistický kaštieľ, postavený na začiatku 18. storočia. Tento kaštieľ bol vo vlastníctve viacerých šľachtických rodov, ako sú Nyáriovci, Škrabalovci, Amadeovci, Windischgrätzovci, Degenfeld – Schonbur, Hirschwerk, David Horn, Bernát Blum a Gyulayovci. Naposledy bol v rukách Gyulayovcov.

Komplex kaštieľa zahŕňa aj park s rybníkom, ktorý vylepšil David Horn. Park je domovom pre množstvo vzácnych a chránených drevín, vrátane platanov a dvoch červených bukov starých viac ako 200 rokov. Medzi najstaršie dreviny patril aj 400-ročný jaseň, ktorý bol zničený vandalským činom. Celý areál je štátom chránenou pamiatkou a dnes je vlastníctvom spoločnosti D I Y a.s., ktorá ho odkúpila od FN Trnava.

Sokolovce sú tiež známe paleontologickými nálezmi, vrátane kostí mamuta. Doklady o osídlení z obdobia staršej doby kamennej (38000 – 14000 rokov pred n.l.), ako sú nálezy úštepovej industrie a pleistocénne uhlíky, sú ďalším dôležitým prínosom k poznaniu histórie obce. Praveké nálezy z obdobia staršej doby železnej (700 – 450 rokov pred n.l.) boli tiež objavené na mieste Nad starým Váhom.

V polohe Pod židovňou bol objavený zaujímavý germánsky hrob z obdobia mladšej doby rímskej (3. storočie n.l.). Ďalšie nálezy, dokladajúce slovenské a včasnohistorické osídlenie (9. – 11. storočie), ako aj stredoveké osídlenie v intraviláne obce z 13. – 16. storočia, boli zistené v polohe Nad starým Váhom. Niektoré architektonické časti kaštieľa sú dokonca stredovekého pôvodu, aj keď bol pôvodne považovaný len za barokovo – klasicistickú stavbu z 2. polovice 18. storočia. Železná sekera, datovaná do 15. – 16. storočia, bola nájdená v polohe Pod židovňou.